Ulice Jelšavy bývajú v čase výskytu smogu nad mestom poloprázdne. „Problém so smogom je tu všeobecne známy. Zdravotným ťažkostiam sa vyhýbam tak, že v čase znečistenia ovzdušia chodím von čo najmenej,“ hovorí 65-ročný obyvateľ Jelšavy.
Lenka je 31-ročná mama dvoch detí, so smogom a s jeho následkami má vlastnú skúsenosť. Jej dcérka má astmu a na smog okamžite reaguje. „Akonáhle je horšia smogová situácia, musíme si pomáhať liekmi,“ poznamenáva mamička.
Jelšava nie je Tokio, kde sa pred smogom obyvatelia chránia rúškami. „U nás rúška na tvárach ľudí nevidieť. Aj rúška niečo stoja. Zato problémy s dýchaním obyvatelia majú. Prejavujú sa častým pokašliavaním, či chorobami dýchacích ciest,“ zamýšľa sa primátor Milan Kolesár.
Plné ambulancie
Povolené normy prachových častíc v ovzduší sú 50 mikrogramov na kubický meter. Kolesár hovorí, že v zime zažijú viac dní, keď je prachových častíc v ovzduší nad normu, ako dní bez smogu. „Hodnoty nad 100 mikrogramov na meter kubický sú u nás bežné, podobne ako aj prekročenie noriem o troj- až štvornásobok,“ zdôraznil primátor.
Jelšavský praktický lekár Cyril Ivančo potvrdzuje, že aj v posledných dňoch sa čakáreň jeho ambulancie zapĺňala chorými viac, ako je bežné. „Teraz je sezóna chrípky a prechladnutí, takže je ťažké identifikovať, či je pôvodcom ochorenia je smog,“ vysvetlil lekár. Riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote Dušan Béreš dodáva, že z Jelšavy nemajú signály o vyššom výskyte chorôb v dôsledku smogu. No dosah na ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest má.
Ideálne pre smog
Klimatológ Pavol Faško vysvetľuje, že Jelšava leží v kotline obklopená horami, je to ideálne miesto na tvorbu smogu. „Vytvárajú sa tam inverzie, ktoré mávajú relatívne dlhé trvanie. Nečistoty, ktoré sa dostávajú do ovzdušia, sa potom vplyvom inverzií nemôžu rozptyľovať a koncentrujú sa v prízemných vrstvách. Tak sa vytvára smogová situácia,“ dodal.
V Jelšave a blízkom Lubeníku sú magnezitové závody, ktoré napriek environmentálnym opatreniam môžu byť zdrojom znečistenia ovzdušia. No príčinou môže byť aj reálna sociálna situácia. V regióne s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi príjmami sa kúri tuhým palivom. Do starých kotlov a pecí sa prihadzuje často čerstvé, nevysušené drevo, ktoré obsahuje výrazne viac odpadových a škodlivých látok ako drevo staršie a odstáte.
Kto je pôvodca?
Cesta však vedie najskôr cez identifikáciu znečisťovateľov. Pomocnú ruku Jelšavčania našli v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. „Jeho zástupcovia vzali vzorky z filtrov zo statickej meracej stanice znečistenia ovzdušia. Z nich bude zrejmé, či má znečistenie priemyselný charakter, alebo sú za ním látky zo spaľovania pevného paliva. Do Jelšavy prinesú mobilnú meraciu stanicu a odoberú vzorky aj z iných lokalít, aby sa dali porovnávať,“ pokračuje Kolesár.
„Keď budeme vedieť identifikovať pôvodcov, ľahšie sa budú prijímať riešenia. Ak za to môže priemysel, konať musí štát. Ak budú problémom malé kúreniská, riešiť situáciu musíme my. Hľadali by sme napríklad možnosti dotácií na nákup plynových kotlov do domácností, ktoré si veľa obyvateľov nemôže dovoliť, hoci prípojku plynu majú pred domom. Možno by pomohlo, keby sme pre ľudí pripravili drevo na kúrenie z našich mestských lesov. Aby do piecok nevkladali mokré, ale vysušené drevo,“ dodal primátor Jelšavy.