Prieskum zo Švédska chváli naše zdravotníctvo

Na Slovensku sa pacient rýchlejšie dostane k špecialistovi či na vyšetrenie magnetickou rezonanciou alebo cétečkom. Ukázal to prieskum Euro Health Consumer Index (EHCI) švédskej organizácie, ktorá každý rok porovnáva kvalitu zdravotníctva v 35 európskych krajinách.

31.01.2018 13:00
lekárka, pacient, prehliadka, zdravotníctvo Foto:
Spomedzi krajín V4 sme v rebríčku prieskumu skončili najlepšie.
debata (14)

V hodnotení za vlaňajšok sa naša krajina umiestnila na 13. mieste, oproti predchádzajúcemu roku si polepšila o desať priečok. Hoci sú tieto výsledky optimistické, lekári situáciu až takú ružovú nevidia.

Spomedzi krajín V4 sme v rebríčku skončili najlepšie. Česko je za nami o štyri priečky nižšie, Poľsko sa umiestnilo na 29. mieste, hneď za ním Maďarsko. Hodnotenie vedú Holandsko, Švajčiarsko a Dánsko.

Správa EHCI pripisuje zlepšenie Slovenska najmä dobrému výsledku v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Sem spadá skrátenie času vyšetrenia na CT do 7 dní, skrátenie času na vyšetrenie na urgentnom príjme, kratšie čakacie doby na plánované operácie. Pozitívne hodnotenie získal okamžitý prístup k všeobecnému lekárovi či priamy prístup k špecialistom, aj keď u nás existuje systém výmenných lístkov. Zostavovateľ rebríčka spomenul Slovensko v úvode sumára, kde vyzdvihol zlepšenie dostupnosti liečby a ponúkol našu krajinu za vzor. „Učiť sa nielen z úspešných, ako je Holandsko a Švajčiarsko, ale aj malé krajiny, ktoré robia správnu vec, môže byť všeobecnou stratégiou zlepšovania – Fínsko, Slovensko, Čierna Hora a Macedónsko,“ konštatovala správa.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker výsledok prieskumu hodnotí ako dobrú správu pre pacientov i zdravotníkov. „Snažíme sa veci postupne zlepšovať a som rád, že toho dôkazom je aj posun v uvedenom rebríčku. Výstupy ukazujú, že na vyšetrenia CT sa čaká kratšie, pacienti lepšie vnímajú aj stav našich urgentov a otázku tzv. čakačiek na veľké elektívne chirurgické zákroky," vymenoval Drucker.

Slovensko získalo negatívne hodnotenie pre nedostatočný počet dialýz uskutočnených mimo zdravotníckych zariadení, málo transplantácií obličiek aj operácií sivého zákalu u pacientov nad 65 rokov. V tomto sme dokonca najhorší zo všetkých krajín, odkiaľ boli údaje k dispozícii. V oblasti prevencie naša krajina zaostáva v súvislosti s vysokým počtom pacientov s vysokým krvným tlakom a nedostatočnou fyzickou aktivitou. Nie dobre sme vyšli v prístupe k novým liekom či spotrebe antibiotík a negatívne boli ohodnotené aj neformálne platby lekárom.

Kardiológ Štefan Farský sa so závermi prieskumu celkom nestotožňuje. Lepšiu dostupnosť k špecialistom podľa neho určite nedosahujeme, pretože na vyšetrenie sa čaká aj niekoľko mesiacov. „Denne mi volajú ľudia, čo sa chcú objednať na kardiologické vyšetrenie, a ja mám termíny na apríl. Potom nastáva fáza, keď mi začne rozprávať o svojich problémoch a ja musím zhodnotiť a rozhodnúť sa, či som schopný a môžem si dovoliť objednať ho o tri mesiace, a či niečo nezanedbám. My lekári sme v strese, pacienti sú v strese, vôbec nie je dobre riešený prístup k špecialistom,“ uviedol Farský, ktorý si myslí, že sme sa zlepšili v počte dialyzovaných pacientov a v operáciách očí. „Dnes majú prístup k dialýze aj pacienti, ktorí v minulosti na ňu nemali nárok,“ doplnil.

Farský súhlasí, že zaostávame v oblasti prevencie. Dlhodobo sa podľa neho podceňuje starostlivosť po infarktoch a pre rizikových pacientov s cukrovkou či vysokým krvným tlakom. „Niekoľko rokov máme pripravený program, ktorý sme predložili aj ministerstvu zdravotníctva, a to je kardiovaskulárna ambulantná rehabilitácia. Podľa nej by ľudia po infarkte či rizikoví pacienti mali chodiť do týchto ambulancií, kde by mali trikrát do týždňa cvičiť pod dozorom,“ poukázal s tým, že zároveň by sa tam mohli edukovať aj v oblasti zdravého životného štýlu, učili by sa relaxovať aj zvládať stres. Farský tvrdí, že ministerstvo to vôbec nerieši, hoci týmto spôsobom by sa znížila aj spotreba liekov.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth považuje za pozitívne, že Slovensko tak dobre ohodnotila krajina, kde je stupeň elektronizácie a zdravotnej starostlivosti na vysokej úrovni. „To ale neznamená, že táto situácia praje pacientom aj všeobecným lekárom, a teda celému ambulantnému sektoru,“ poznamenal Šóth. Máme podľa neho ešte veľa čo doháňať. Myslí si tiež, že tieto výsledky bude ťažké udržať, pretože situácia začína byť nepríjemná z hľadiska nedostupnosti lekárov pre dospelých. „Začína to byť ťažký problém, ktorý akútne riešime,“ podčiarkol. Hrozba nedostatku je podľa neho aj u špecialistov.

Minister Drucker pripomenul, že sme na začiatku ostrej prevádzky elektronického zdravotníctva. Prieskum nám totiž vyčítal chýbajúcu elektronizáciu. Spustenie tzv. eZdravia od januára sprevádzajú technické problémy, lekárom systém padá, ťažko sa prihlasuje do systému, nefunguje prenos dát. Kvôli elektronizácii už padli viaceré trestné oznámenia.

Rebríček vychádza z nezávislého prieskumu, ktorý realizuje spoločnosť Health Consumer Powerhouse od roku 2005 na ňou vybranej vzorke respondentov. Organizácia oslovuje napríklad pacientske organizácie či odborné analytické inštitúcie.

Prieskum dostupnosti zdravotnej starostlivosti

  • podľa prieskumu European Health Consumer Index (EHCI) Slovensko skončilo na 13. mieste z 35 európskych krajín, rebríček vypracovala švédska organizácia Health Consumer Powerhouse a porovnáva kvalitu zdravotníctva,
  • pozitívne hodnotenie sme dosiahli v okamžitom prístupe k všeobecnému lekárovi, priamom prístupe k špecialistom, v odkladných chirurgických zákrokoch do 90 dní, v prístupe k liečbe rakoviny do 21 dní, vyšetreniu na CT do 7 dní či čakacích lehotách na pohotovosti, skóre sme získali aj v oblastiach úloh pacientskych organizácií, v prístupe k informáciám o lekároch, v počte interrupcií, za zahrnutie stomatologickej starostlivosti do systému verejného zdravotného poistenia aj v dlhodobej starostlivosti o seniorov,
  • stredne negatívne body Slovensku pridelili za výskyt depresie, úmrtnosti do 30 dní na infarkt alebo mŕtvicu, alebo mieru prežitia onkologického ochorenia, či v pomere cisárskych rezov,
  • negatívne body naše zdravotníctvo získalo za počty nozokomiálnych infekcií (zlatým stafylokokom), v dojčenskej úmrtnosti, v prístupe pacientov k on-line objednávaniu, v oblasti e-preskripcie, za neformálne platby lekárom, za nedostatočný počet dialýz uskutočnených mimo zdravotníckych zariadení, stále dosahujeme málo transplantácií obličiek a operácií sivého zákalu u pacientov nad 65 rokov,
  • v oblasti prevencie Slovensko zaostáva v prípade množstva pacientov s vysokým krvným tlakom a nedostatočnou fyzickou aktivitou, dobrá je situácia v dojčenskej zaočkovanosti a vakcinácii proti herpes vírusu,
  • pozitívny rating máme aj za preplácanie liekov na predpis, negatívny za nedostatočné používanie statínov, prístup k novým liekom, za zavádzanie nových onkologických liekov alebo vysokú spotrebu antibiotík,
  • European Health Consumer Index (EHCI) začala s prieskumami v roku 2005. Porovnáva výkonnosť národných systémov zdravotnej starostlivosti v 35 krajinách. Rebríček zostavuje na základe 46 ukazovateľov zoskupených v oblastiach, ako sú práva a informácie pacientov, prístup k starostlivosti, liečebné výsledky, dosah služieb, prevencia a používanie liekov.
Rebríček krajín
Krajina skóre (počet bodov)
1. Holandsko 924
2. Švajčiarsko 898
3. Dánsko 864
4. Nórsko 850
5. Luxembursko 850
6. Fínsko 846
7. Nemecko 836
8. Belgicko 832
9. Island 830
10. Francúzsko 825
11. Rakúsko 816
12. Švédsko 807
13. Slovensko 749
14. Portugalsko 747
15. Anglicko 735
16. Slovinsko 726
17. Česko 726
18. Španielsko 695
19. Estónsko 691
20. Srbsko 673
21. Taliansko 673
22. Macedónsko 649
23. Malta 642
24. Írsko 630
25. Čierna Hora 623
26. Chorvátsko 620
27. Albánsko 596
28. Lotyšsko 587
29. Poľsko 584
30. Maďarsko 584
31. Litva 574
32. Grécko 569
33. Bulharsko 548
34. Rumunsko 439
35. Cyprus 0

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #EHCI #slovenské zdravotníctvo