Slovensko má necelých 21-tisíc zastupiteľov, ich počet mal klesnúť podľa odhadov ministerstva vnútra približne o 900. Malých obcí, ktoré majú zopár stoviek či tisícok obyvateľov, by sa zmeny nedotkli, ale skôr väčších miest nad 20-tisíc obyvateľov. Počítalo sa, že sa tak ušetria financie. Rezort vnútra však neuviedol v akej výške.
„Zastávame názor, že ak sa tým chcel riešiť finančný vplyv či vysoké odmeňovanie, dalo sa to riešiť inak. Nie sme stotožnení s tým, že sa má znižovať počet poslancov. Názorová rozdielnosť, ktorá v zastupiteľstvách prevláda, je dobrá a žiaduca,“ zdôraznil poslanec Mostu-Híd Peter Antal. Práve on predniesol v parlamente návrh, aby sa z vládnej novely zákona o obecnom zriadení vypustilo znižovanie počtu zastupiteľov. Pri hlasovaní ho vo štvrtok podporilo v pléne až 127 poslancov.
Rezort vnútra akceptuje, že nakoniec obecných poslancov neubudne. „Návrh znižovať počet poslancov obecných zastupiteľstiev vzišiel počas rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí ako spoločný návrh, ktorý mal prispieť k optimalizácii počtu poslancov vo väčších obciach a mestách,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.
Podpredseda Združenia miest a obcí (ZMOS) Štefan Bieľak však pre Pravdu povedal, že zníženie počtu poslancov nebol návrh ZMOS-u, ale ministerstva. „My sme návrh v nejakej zmenenej podobe nakoniec akceptovali, aj keď členská základňa miest a obcí nebola stotožnená s tým, aby sa počty znižovali,“ vysvetlil Bieľak s tým, že pôvodne sa podľa rezortu mali počty poslancov znížiť ešte radikálnejšie.
Súčasné počty poslancov v obciach | |
---|---|
do 40 obyvateľov | 3 poslanci |
od 41 do 500 obyvateľov | 3 až 5 poslancov |
od 501 do 1 000 obyvateľov obce | 5 až 7 poslancov |
od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce | 7 až 9 poslancov |
od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce | 9 až 11 poslancov |
od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce | 11 až 13 poslancov |
od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce | 13 až 19 poslancov |
od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce | 15 až 25 poslancov |
od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce | 19 až 31 poslancov |
nad 100 000 obyvateľov obce | 23 až 41 poslancov |
Dvojznačná záležitosť
Politológ Tomáš Koziak označil zámer znižovať počet poslancov za dvojznačnú záležitosť. „Na jednej strane by to znamenalo zníženie reprezentatívneho zastúpenia občanov, ale na druhej strane šetrenie peňazí. Menej poslancov by tiež prinieslo jednoduchšie dohody na úrovni sídiel, pretože vyšší počet poslancov znamená viac rôznorodých záujmov a komplikovanejšie dohody,“ povedal Koziak. Zdôraznil však, že ide len o časť problému a za vážnejšiu otázku považuje reformu systému územnej samosprávy. Príkladom je podľa neho vytváranie spoločných obecných úradov, pretože Slovensko je krajinou, kde je malých obcí veľa. "Zrejme sa teda mal začať riešiť celý problém z inej strany ako znižovaním počtu poslancov,“ dodal politológ.
Aj keď obecných poslancov nebude menej, parlament rozhodol, že sa im ohraničia odmeny. Ich strop sa bude odvíjať od toho, koľko v danej obci zarába starosta. Ročná odmena poslanca po novom nebude môcť presiahnuť výšku starostovho základného mesačného platu.
Pričlenenie obce
Ďalšou novinkou je možnosť pričleniť tzv. nefunkčnú obec k susednej dedine, ak sa v nej v dvoje po sebe nasledujúcich voľbách nepodarí zvoliť starostu ani zastupiteľstvo. Nefunkčná obec tým zanikne, a obec, ku ktorej sa pričlení, bude môcť získať jednorazový finančný príspevok zo štátnej kasy. S pričlenením však musí súhlasiť obecné zastupiteľstvo susednej dediny. Príkladom takejto nefunkčnej obce je Ondavka pri Bardejove. Má dlhy, čelí exekúcii a už roky nemá starostu a ani poslancov.
Parlament v tejto súvislosti schválil tiež návrh, aby sa v prípade pričlenenia jednej obce k druhej bralo do úvahy národnostné zloženie obyvateľov, k čomu Slovensko zaväzuje Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov.
- V zastupiteľstvách je dohromady takmer 21-tisíc poslancov, podľa odhadov rezortu vnútra ich počet mal klesnúť približne o 900, malo sa tak stať najmä v mestách nad 20-tisíc obyvateľov.
- Slovensko má vyše 2 900 obcí a miest.
- Až 92 percent všetkých obcí má menej ako 3 000 obyvateľov.
Kritika opozície
Schválenú novelu o obecnom zriadení kritizovala opozícia. Tvrdí, že posilňuje právomoci starostov a primátorov na úkor občanov a poslancov. Hnutie OĽaNO poukazovalo na to, že kontrolórovi bude dávať úlohy starosta, hoci práve jeho má kontrolór kontrolovať. Prekáža mu tiež, že sa zo zákona vypúšťa dôvod na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu obce, ak hrubo zanedbáva svoje povinnosti, porušuje ústavu či všeobecne záväzné nariadenia.
Podľa politológa Koziaka v prípade vyhlásenia referenda parlament neurobil najlepší krok. Nemyslí si totiž, že by obecní poslanci mohli zneužívať takéto oprávnenie voči starostovi. „Ak starosta začne hrubo zanedbávať svoje povinnosti, porušovať zákony a má na svojej strane zastupiteľstvo, potom je vlastne neodvolateľný. Práve počínanie starostu môže vyhovovať zastupiteľstvu v prípade spoločných kšeftov, ktoré môžu neskôr obec položiť,“ poznamenal politológ.
Podľa podpredsedu ZMOS-u Bieľaka však nemôže o tom, či starosta porušil zákon, rozhodovať zastupiteľstvo či občania. „Fungujeme v právnom štáte, o porušení zákona má rozhodnúť prokuratúra, súdy, justícia. Ak chcem odvolať starostu, pretože je nečinný, v zákone zostal nástroj – petícia, ktorú podpíše minimálne 30 percent občanov, a potom sa môže vyhlásiť miestne referendum. Ale aby poslanci sami rozhodli o tom, či starosta porušil zákon? Platí prezumpcia neviny. A ak sa preukáže, že zákon porušil, nastupujú iné právne dôsledky, ktorým môže byť aj zánik mandátu,“ dodal Bieľak. Nesúhlasí ani s tým, že by novela posilňovala kompetencie starostov a občanom ich brala. „Cieľom nebolo nikoho oslabiť, skôr jasne zadefinovať postupy, prípadne kompetencie konkrétnych orgánov,“ povedal Bieľak. Pokiaľ ide o kritiku, že starosta má po novom zadávať úlohy obecnému kontrolórovi aj bez zastupiteľstva, Bieľak ju nepovažuje za opodstatnenú. „Čo je zlé na tom, ak starosta požiada kontrolóra plateného z obecných peňazí, teda zamestnanca obce, ktorý pracovnoprávne podlieha starostovi ako každý iný zamestnanec, aby vykonal nejaký úkon? Treba povedať, že v praxi to už funguje. Ja sám koľkokrát požiadam kontrolórku – pozrite sa mi na to či ono. Je to obyčajný pragmatizmus, opatrenie, ktoré má pomôcť k efektívnejšej samospráve,“ dodal Bieľak.