K ich obsahu, ktorý je svedectvom silných osobných príbehov autora zo života v koncentračnom tábore, by však asi výstižnejšie pasovalo jeho „druhé“ meno: Väzeň Auschwitzu s číslom 432.
Nemorálny svet zobrazený výhradne v dvoch farbách – čiernej a bielej, iné sú použité iba výnimočne. „Fotodosky pamäti“, o ktorých hovorieval, že „nie sú umením ani obrazmi, ale slovami zatvorenými v kresbách“. O hrôzach prežitých v koncentráku Kołodziej celé polstoročie po skončení druhej svetovej vojny vôbec nebol schopný hovoriť. K tejto boľavej téme sa už nikdy nemienil vrátiť. Napokon však v období od roku 1993 až do svojho skonu stihol vytvoriť 250 silných obrazových kompozícií, v ktorých opísal hrôzy zažité v auschwitzskom pekle.
Asi dvadsiatku z týchto precízne spracovaných „výpovedí v kresbách“ si možno až do konca februára pozrieť na výstave s názvom Apokalypsa 20. storočia vo foyeri Národnej rady. Koná sa pod záštitou predsedu parlamentu Andreja Danka a poslankyne, členky výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Anny Verešovej. „Človek žasne nad jedinečnosťou každého z vystavených diel,“ povedal pri otvorení Danko. „Je to výstava pre všetkých, no predovšetkým pre mladých ľudí. Aby vedeli, aká to bola strašná história,“ doplnil poľský veľvyslanec na Slovensku Leszek Soczewica.
Potrebu predsa len sa vrátiť k zážitkom z Auschwitzu, kde v plynových komorách zahynul asi milión väzňov pochádzajúcich z Francúzska, Maďarska, Poľska, zo Slovenska a z ďalších krajín Európy, predznamenala až autorova ďalšia tvrdá životná skúsenosť. Na začiatku 90. rokov ho postihla ťažká mozgová príhoda, takmer úplne stratil schopnosť pohybu. Paradoxne práve vtedy vzal do nevládnej ruky ceruzku a začal tvoriť. Manželka mu ju musela k dlani priväzovať, aby vôbec mohol kresliť.
Umelca do vyhladzovacieho tábora priviezli hneď v prvom transporte. Bol jedným zo 728 mužov, zväčša poľských intelektuálov, katolíckych kňazov a Židov, ktorých sem 14. júna 1940 deportovali z Tarnowa. V tábore žil do septembra 1944. Po vojne vyštudoval scénografiu na krakovskej Akadémii výtvarných umení a vytvoril vyše 200 scén pre divadlá aj filmy.
V mimoriadne sugestívnych dielach, ktoré vznikli až na sklonku jeho života, Kołodziej fascinujúcim spôsobom vystihol, k čomu môže človeka doviesť odmietnutie Desatora či vyznávanie ideológie nacizmu. Varoval nimi však aj pred fatálnymi dôsledkami, ktoré môže mať oživovanie podobných myšlienok v súčasnosti. Lenže takisto v nich majstrovsky ukázal, že aj v krutom svete tábora smrti si vždy možno uchovať dôstojnosť a morálne zvíťaziť.
Výstava má od roku 1998 svoju stálu expozíciu v Centre sv. Maximiliána Kolbeho v poľských Harmężiach pri Osvienčime. Po Štrasburgu a Haagu je Bratislava tretím mestom, kde je prezentovaná aj mimo tohto priestoru.
