Modernizácia armády: Jeden krok vpred, dva vzad

Viac ako dva roky trvajúci tender na nákup vojenských radarov sa bude rušiť. Zákazku za zhruba 60 miliónov chce minister Peter Gajdoš (nom. SNS) zopakovať vo vlastnej réžii.

05.02.2018 20:00
debata (79)

Nové 3D radary stredného dosahu mali nahradiť sovietske rádiolokátory P-37 od výrobcu Almaz Antej. Ten je na sankčnom zozname EÚ a preto nie je možná ani dodávka náhradných dielov. Prvému z utajovaného množstva radarov sa životnosť skončila už v roku 2016.

Ministerstvo súťaž vypísalo v júni 2015, za zhruba 60 miliónov eur bez DPH plánovalo nakúpiť tri radary s možnosťou opcie na štvrtý. Prvé dva mali prísť na Slovensko v roku 2016 a tretí do konca roku 2020. Nakoniec je všetko inak.

Je možné, že radarom predĺžili životaschopnosť. Možno nejaký domáci dodávateľ mal súčiastky. Očakávam, že minister má nejaké riešenie.
Martin Glváč, predseda poslaneckého klubu Smeru

„Vzhľadom na to, že do 31. januára tohto roku sa nepodarilo ukončiť ani prvé kolo medzinárodnej súťaže, ktorá trvala viac ako dva roky, v súčasnosti pracujeme na opatreniach potrebných na ukončenie tejto súťaže. V krátkom čase budeme informovať o novom spôsobe obstarania radarov tak, aby išlo o čo najefektívnejšie a najtransparen­tnejšie riešenie,“ oznámil Gajdošov rezort.

Predchádzajúci minister obrany Martin Glváč (Smer) pripomína, že Gajdoš ako prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu pred vypísaním súťaže tvrdil, že nové radary potrebujeme do roka. „Dnes sa zrazu zdá, že ich netreba. Nemám informácie prečo, ale je to podivné. Je možné, že radarom predĺžili životaschopnosť. Možno nejaký domáci dodávateľ mal súčiastky.

Očakávam, že minister má nejaké riešenie. Možno sa mu to podarilo vyriešiť takým spôsobom, o ktorom nemôže informovať,“ reagoval Glváč, ktorý sa na to plánuje pýtať na parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť.

"V súčasnosti máme vážne a dlhodobo trvajúce technické problémy s týmito systémami, pretože sú to desiatky rokov staré stroje. Keďže sme stratili dva roky a situácia je kritická, malo by prísť ministerstvo s rýchlym riešením.

Osobne by som však preferoval pokračovanie rokovaní s dvoma záujemcami, ktorí už dali ponuky a podpísali bezpečnostné dohody s ministerstvom,“ zhodnotil bezpečnostný analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku s tým, že ďalšou možnosťou je priame rokovanie na úrovni vláda – vláda. Modernizáciu súčasných radarov považuje až za poslednú a problematickú možnosť.

Radary sa využívajú na ochranu vzdušného priestoru Slovenska, monitorujú hranice, kontrolujú a navádzajú lietadlá, ktoré sa k nám blížia. Nový radar stredného dosahu by mal byť diaľkovo ovládateľný a vo vzdialenosti aspoň 250 kilometrov schopný rozlíšiť aj malé ciele. Rezort mal štyroch vážnych záujemcov.

Podľa našich informácií to mali byť francúzska spoločnosť Thales-Raytheon System, britská BAE Systems, švédsky Saab a izraelská IAI-Elta. Práve britská a švédska firma mali údajne postúpiť v rokovaniach najďalej. Čo presne sa v súťaži stalo, ministerstvo konkrétnejšie nevysvetlilo. Uviedlo iba, že sa nikomu nepodarilo splniť podmienky prvého kola.

Rezort údajne postúpil aspoň v otázke nadzvukového letectva, do ktorého plánuje investovať viac ako jednu miliardu eur. Pri obstaraní 14 stíhačiek sa už rozhoduje medzi poslednými dvoma ponukami, buď to budú americké F-16, alebo švédske JAS-39 Gripen.

Rozhodnutie o nákupe vláda odložila do 29. júna. Dovtedy má minister Gajdoš predložiť komplexný materiál zabezpečenia vzdušného priestoru vrátane podrobných nákladov na obstaranie a infraštruktúru nových strojov. Ochranu nášho vzdušného priestoru v súčasnosti zabezpečuje 12 ruských stíhačiek MiG-29, z ktorých sú letuschopné asi štyri. Zmluva s Ruskom vyprší v roku 2019, očakáva sa jej krátkodobé predĺženie, kým sa Slovensku nepodarí obstarať nové stroje.

Český vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr opakovane upozorňuje, že stroje JAS-39 Gripen by boli pre Slovensko vhodnejšie aj kvôli spolupráci s Českom a Maďarskom, ktoré ich tiež používajú. Sú zhruba o 40 % lacnejšie a majú nižšie prevádzkové náklady. Kým švédske lietadlá majú pred sebou ešte dlhý technologický rozvoj, americké F-16 už americká armáda nahrádza novšími F-35.

„Ponuka zo strany USA dokazuje, že Američania o kontrakt naozaj stoja. Je však jasné, že zo strany Slovenska nepôjde len o rozhodnutie technické a finančné, ale aj politické. V tomto zmysle má Gripen evidentnú výhodu, pretože je to európske lietadlo a Slovensko sa ukazuje ako maximálne proeurópsky štát,“ doplnil Visingr.

Podľa neho sa Američania aj Švédi budú snažiť ponúknuť čo najvýhodnejšiu údržbu a dodávku náhradných dielov a možno pridajú aj nejaký „balíček“ výzbroje.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #armáda #modernizácia #Peter Gajdoš #modernizácia slovenskej armády