Používanie štátneho lietadla sa totiž neopiera o zákon, ale iba o uznesenie vlády. Inými slovami, žiadny zákon takéto oprávnenie nedáva trom najvyšším ústavným činiteľom, teda prezidentovi, predsedovi parlamentu a premiérovi. Zákon hovorí o tom, že môžu na prepravu bezplatne používať osobné motorové vozidlo a poslancom parlamentu priznáva bezplatné cestovanie vlakom. Čo je ďalší paradox, zákon ošetruje cestovanie poslancov vlakom, ale používanie lietadla nerieši.
Diskusie o súkromných letoch prezidenta Andreja Kisku do Popradu trvajú už od roku 2015. V zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov nie je o leteckej preprave troch najvyšších ústavných činiteľov žiadna zmienka. Letecká preprava sa spomína len v uznesení vlády z roku 2006. Podľa neho štátne lietadlá sú oprávnení bez úhrady priamych prevádzkových nákladov používať „najvyšší predstavitelia štátu v súvislosti s výkonom ústavných funkcií, bez obmedzenia“. Otázkou však je, či by táto vec nemala byť riešená priamo zákonom.
Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, hovorí, že nevidí potrebu zakotviť do zákona prepravu najvyšších ústavných činiteľov za účelom pracovných ciest. „Zároveň si nemyslím, že by mal ktokoľvek využívať štátne lietadlo na iné ako preukázateľne pracovné cesty,“ hovorí Bárány s tým, že nie sme Kanadou, Brazíliou či Ruskom.
Parlament sa letmi prezidenta zaoberal vlani. Minister vnútra Robert Kaliňák vtedy prezentoval prehľad ciest ústavných činiteľov. Od 1. januára 2015 do 24. marca 2017 lietadlá Leteckého útvaru ministerstva vnútra vykonali celkom 880 letov s ústavnými činiteľmi. Zo štatistiky vyplynulo, že prezident Kiska od roku 2014 do marca 2017 použil lietadlo na súkromné účely 382-krát, štát to vyšlo na približne 955-tisíc eur. „Možno teda konštatovať, že až 70 percent všetkých letov prezidenta boli lety, ktoré nesúviseli s výkonom jeho ústavnej funkcie,“ uviedol vtedy Kaliňák.
Či aj teraz prezident lieta súkromne do Popradu štátnym lietadlom, rezort vnútra včera neuviedol a rovnako ani prezidentov hovorca. „Každá preprava prezidenta má svoje špecifiká. Z takticko-bezpečnostných dôvodov nie je možné povedať, čo všetko obnáša preprava konkrétnym dopravným prostriedkom. Pre ochrankárov je prvoradá požiadavka prezidenta, akým spôsobom chce ísť, oni tomu už musia prispôsobiť podmienky a bezpečnostné opatrenia,“ povedala včera hovorkyňa ministerstva vnútra Andrea Dobiášová. Ak chce ísť podľa nej prezident súkromnými dopravnými prostriedkami, je to možné, ale Úrad na ochranu ústavných činiteľov odporúča, aby v týchto prostriedkoch bolo miesto pre ochranku.
„Každej preprave vždy predchádza kontrola dopravného prostriedku. Z pohľadu poskytnutia ochrany Úrad na ochranu ústavných činiteľov nerozlišuje medzi súkromnou a služobnou cestou,“ konštatovala hovorkyňa. Podľa nej je možné vo všeobecnosti povedať, že automobilová preprava v sebe zahŕňa najnižšie palivové aj personálne náklady. Pri lietadle je okrem palivových nákladov potrebné zahrnúť aj dvojité personálne prostriedky. Ochranka zabezpečuje aj miesto odletu, aj príletu, čo sa týka vnútroštátnych letov. „To znamená, že aj v prípade prepravy lietadlom paralelne musí ísť aj auto s ochrankou. Čo sa týka vlaku, tak paralelne s vlakom ide aj automobilová preprava,“ uviedol rezort vnútra.
Pokiaľ ide o prepravu poslancov, o svoj benefit bezplatne využívať cestovanie vlakom, ktorý im garantuje zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, zrejme prídu. SNS presadzuje, aby si poslanci vlak platili z vlastných peňazí. „Nie je možné, aby poslanci využívali vlaky zadarmo. Musíme zrušiť takýto papalášizmus," vyhlásil cez víkend predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Koľko poslancov bezplatné cestovanie po železnici využíva, nie je známe. Prehľad o tom nemá ani kancelária parlamentu. „Poslanci si v prípade záujmu o cestovanie touto dopravou zabezpečujú miestenky na vybrané spojenia samostatne,“ uviedol včera tlačový odbor Národnej rady.
Oslovení poslanci nemajú problém, že by sa mali pre nich vlaky zadarmo zrušiť. „Považujem to za kozmetickú úpravu. Nikdy sme sa o tom nerozprávali a ani neviem, aký by to malo finančný prínos,“ povedal šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč. Ďalší poslanec Smeru Róbert Puci pochádza z východu republiky a na rokovanie cestuje autom. „Vlakom by to bolo komplikované, najskôr by som musel ísť do Košíc a potom do Bratislavy,“ podotkol Puci. Poslanec Elemér Jakab z Mostu-Híd býva v obci Veľké Raškovce neďaleko hraníc s Ukrajinou. Do Bratislavy chodí po diaľnici cez Maďarsko. „Neviem, koľkí poslanci a ako často využívajú vlak. Inde by však bolo treba šetriť,“ poznamenal Jakab. Richard Vašečka z opozičného OĽaNO pochádza od Žiliny, do Bratislavy cestuje autom a ako poznamenal, lístok si ako poslanec môže dovoliť zaplatiť.
„Nechápem, ako na tento návrh pri všetkých tých vážnych veciach prišli. Príde mi to smiešne. Ale nech sa páči, nech to zrušia,“ dodal Vašečka.
V minulosti na schôdze parlamentu poslanci cestovali lietadlom. Na začiatku týždňa prileteli z východu a vždy v piatok sa vracali späť. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu však po sérii článkov denníka Pravda, ktoré na to upozorňovali, šéf parlamentu Jozef Migaš leteckú prepravu poslancom zrušil.
