Novelu pripravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré zavádza novú informačnú povinnosť pre súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo ďalšie orgány verejnej moci využívajúce služby znalcov, tlmočníkov či prekladateľov. V prípade podozrenia, že odmietli vykonať činnosť, spôsobili prieťahy alebo odborne pochybili, budú povinné o tom informovať ministerstvo.
Maximálna dĺžka prerušenia dva roky
Zavedenie takejto povinnosti by malo prispieť k tomu, aby ministerstvo získavalo potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov či prekladateľov a mohlo voči nim okamžite konať, vysvetlil hovorca rezortu Peter Bubla. Rozhodnutia ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka či prekladateľa, ako aj informácie o uložení sankcie budú po novom zverejňované na jeho webe.
Právna norma prináša aj možnosť pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prerušiť činnosť na vlastnú žiadosť, a to najviac trikrát. Maximálna dĺžka jedného prerušenia bude dva roky. V novele rezort precizuje aj úpravu vzdelania ako podmienky na zápis do zoznamu znalcov. Potrebným vzdelaním bude po novom iba vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ak je ho možné v danom odbore dosiahnuť, prípadne najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore.
Rezort odstraňuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť
V novele zákona ministerstvo reaguje aj na podnety od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom. Poukazujú na to, že znalečné alebo tlmočné je im uhrádzané s časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov. Rezort navrhol 30-dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa.
Ďalšou novinkou je, že znalci budú môcť použiť informácie získané pri svojej činnosti na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Pre takéto prípady rezort odstraňuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť. To môže pomôcť ďalšiemu rozvoju a vzdelávaniu znalcov. V návrhu sa tiež spresňuje, čo všetko má obsahovať a ako má vyzerať znalecký posudok či preklad. Má sa tým zamedziť, aby dochádzalo k rôznym interpretáciám. Ministerstvo tiež zavádza možnosť vyhotovovať znalecké posudky a preklady v elektronickej podobe.
Zmeny v ochrane detí a sociálnej kuratele
Poslanci rovnako chválili novelu zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele z dielne rezortu práce sociálnych vecí a rodiny. Po prijatí novely od 1. apríla 2018 sa každé zariadenie, ktoré sa staralo o deti podľa tohto zákona, premení na Centrum.
Finančná podpora starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, bude posilnená. Navrhlo to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v novele zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ministerstvo práce chce zároveň zlepšiť dostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny, ktorú by mohli vyhľadávať na dobrovoľnej báze.
Využiť potenciál existujúcich zariadení
V návrhu zákona preto odporúča vytvorenie multifunkčných centier pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktoré by vznikli z dnešných zariadení, akými sú detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo závislých. Ďalšou z priorít je vytvorenie podmienok na zvýšenie profesionality výkonu opatrení v zariadeniach.
Ministerstvo chce tiež využiť potenciál existujúcich zariadení na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám. Súčasťou schválenej novely sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov a okrem zmien v priestorovom a personálnom zabezpečení ministerstvo navrhuje aj sprísnenie podmienok prijímania na resocializačný program.
Novela zákona o náhradnom výživnom
Parlament schválil aj novelu zákona o náhradnom výživnom. Novela zákona od júla tohto roka upraví poskytovanie náhradného výživného ako preddavkovej dávky. „Cieľom je zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné, alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí ako predkladateľ návrhu.
Novelou zákona sa tiež spresňujú podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné pre chýbajúcu súčinnosť žiadateľa o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Súčasťou spresnenia podmienok nároku na náhradné výživné je aj vymedzenie situácií, pri existencii ktorých nárok na náhradné výživné nevznikne. Ide o prípady, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v špeciálnom výchovnom zariadení, alebo je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.