Kvóty na počet žiakov prvého ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom bude v Bratislave vyšší ako na území ostatného Slovenska. Skupina vládnych poslancov v parlamente predložila pozmeňujúci návrh k novele školského zákona, podľa ktorého pre školy so sídlom v hlavnom meste Slovenskej republiky bude pre budúci školský rok platiť desaťpercentné obmedzenie a nie päť, ako je to v iných regiónoch. Na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 neuplatní podľa pozmeňujúceho návrhu žiadne percentuálne obmedzenie. Parlament zmenu odobril.
Vysoký záujem
Potreba prechodnej úpravy vychádza podľa predkladateľov návrhu zo zvýšeného percentuálneho podielu potenciálnych uchádzačov o osemročné štúdium na gymnáziu aj vzhľadom na stúpajúcu demografickú krivku žiakov základných škôl v súčasnom období. Úprava umožní uspokojiť väčší počet žiakov o uvedené štúdium, pretože v súčasnosti ich záujem výrazne prevyšuje možnosti ich prijatia vzhľadom na platný päťpercentný podiel novoprijatých žiakov. Poslanci argumentujú tým, že v súčasnosti absolvuje stredoškolské všeobecné vzdelávanie približne 25 až 30 percent populačného ročníka, čo je v porovnaní s priemerom OECD (56 %), či priemerom EÚ (52%), relatívne nízka hodnota. Navrhovaná úprava sa podľa predkladateľov týka len gymnázií zriadených samosprávnym krajom alebo okresným úradom v sídle kraja, ktorých financovanie je v prevažnej miere plne zabezpečené z verejného rozpočtu. Zriaďovatelia súkromných škôl a cirkevných škôl môžu určiť vyšší percentuálny podiel počtu žiakov a počtov tried, ale bez nároku na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.Diskriminácia cirkevných škôl?
Dôvodom nezahrňovať do 10-percentnej hranice počtov žiakov a počtov tried prijímaných do prvého ročníka osemročných gymnázií z daného populačného ročníka, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, je skutočnosť, že títo žiaci sú prijímaní do osemročných gymnázií na základe talentovej skúšky, alebo súčasťou ich prijímania je aj psychodiagnostické vyšetrenie na preukázanie všeobecného intelektového nadania podľa paragrafu 105 školského zákona.
Cieľom uvedeného návrhu je upraviť problematiku do nadobudnutia účinnosti právnej úpravy, ktorá bude výsledkom pripravovanej reformy výchovy a vzdelávania. Pod návrhom je podpísaných sedemnásť vládnych poslancov NR SR zo všetkých strán. Spolu s nimi je podpísaný aj nezaradený poslanec Peter Marček.
V januári opozičná poslankyňa NR SR Veronika Remišová upozornila, že prvú triedu neotvorí päť zo šiestich cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave. Podľa nej tým štát diskriminuje cirkevné školy. Remišová priblížila, že školy prvú triedu neotvoria na základe rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej je rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave týkajúce sa otvorenia prvých ročníkov na osemročných gymnáziách v budúcom školskom roku diskriminačné.
„Kým verejné školy budú môcť mať každá aspoň jednu triedu, v prípade cirkevných a súkromných pôjde o drastické škrtanie. U súkromných osemročných gymnázií to bude oproti tomuto roku zníženie o takmer 60 % a u cirkevných dokonca až o 88 %, čo znamená, že to bude pre dané školy doslova likvidačné. Z jedenástich gymnázií v Bratislave tak budú môcť v septembri brány pre prvákov otvoriť iba dve.“
Lubyová: Treba obmedzovať 8-ročné gymnáziá
Pokiaľ sa má na Slovensku vybudovať inkluzívny školský systém, bude treba obmedzovať osemročné gymnáziá. Tie podporujú segregáciu, ktorá nie je dobrá. Hovorila o tom v parlamente ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá je za budovanie inkluzívneho systému. Myšlienka inklúzie sa podľa Lubyovej tiahne aj reformným dokumentom Učiace sa Slovensko.
„Teraz vytvárame segregáciu tým, že vytrhávame schopnejšie deti zo systému a vytvárame segregovaný systém. Sami tú časť populácie oddeľujeme od druhej. To je to, čo páchame a čo by sme mali redukovať,“ vyhlásila v parlamente ministerka. Zdôraznila, že pokiaľ chceme budovať inkluzívny systém, nemožno hlasovať za systém segregovaných škôl.
„Nemôžeme hlasovať za to, aby sme mali deti bohatších a schopnejších rodičov, ktorí žijú v urbánnych centrách a vedia deti do tých škôl pretlačiť, vyčlenené v segrovanom systéme škôl pre talentované deti. Toto je schizofrénia, ktorú si musíme vyriešiť. Pokiaľ chceme dospieť k inkluzívnemu systému, musíme všetci súhlasiť s tým, že systém osemročných gymnázií budeme postupne obmedzovať. Nie skokovo, ale v krokoch,“ doplnila.
Ministerka Lubyová odmieta opozičný návrh na odklad kvót
Ministerka nie je za okamžité zrušenie osemročných gymnázií. Ale pokiaľ sa má budovať inkluzívny systém, treba sa podľa Lubyovej nastaviť na to, že možno o desať rokov už nebude potrebný systém týchto gymnázií. „Lebo postupne vybudujeme takú kapacitu, aby aj talentované deti dostávali na základných školách potrebné impulzy pre rozvoj,“ vysvetlila s tým, že obmedzením osemročných gymnázií sa priblížime k ideálu inklúzie.
Zároveň odmieta názory, že na Slovensku je akýsi „hnilý systém základných škôl a skvelý systém osemročných gymnázií“. Poukazuje, že na osemročných gymnáziách neučia kvalitnejší učitelia ako na základných školách a ani vzdelávacie programy nie sú na týchto gymnáziách iné.
Ministerka zároveň potvrdila, že súhlasí s dočasným zvýšením kvóty pre osemročné gymnáziá v Bratislavskom kraji z piatich na desať percent. Má to podľa jej slov pomôcť rodičom a deťom, ktorí sú v súčasnosti v neistote ohľadom vývoja školského systému. Odmieta opozičný návrh na odklad kvót. Zdôrazňuje, že to ani nie je možné.