Župa chce aj týmto spôsobom naštartovať stagnáciu kraja, pod ktorú sa podpísal bývalý extrémistický župan Marian Kotleba. Nemal záujem o čerpanie peňazí z eurofondov, nerealizovali sa programy rozvoja, nerozvíjal sa cestovný ruch a do vedúcich funkcií boli dosadzovaní ľudia podľa politickej príslušnosti, nie odbornosti. Banskobystrický kraj bol pod Kotlebom izolovaný od ostatných, čo by chcel súčasný župan Lunter zmeniť. Aj preto chce túto župu a dianie v nej nielen stransparentniť, ale do nej aj priviesť odborníkov, ktorí kraju pomôžu pohnúť sa dopredu.
Poslanec Ondrej Lunter doplnil, že iniciujú založenie Inštitútu regionálneho rozvoja. Mal by vzniknúť do šiestich mesiacov a bude partnerskou organizáciou župy. V inštitúte budú pracovať odborníci na rôzne oblasti, spolupracovať budú aj s Úradom vlády SR a prostredníctvom projektov akumulovať mimorozpočtové prostriedky na rozvoj Banskobystrického kraja. Ich úlohou však bude tiež analyzovať jednotlivé zámery rozvoja a riešiť dlhodobé problémy kraja.
„Oblasti dopravy, cestovného ruchu a riešenia dlhodobej nezamestnanosti patria k prioritám, ktoré chceme v spolupráci s inštitútom v najbližších rokoch riešiť. Budem presadzovať v zastupiteľstve, aby sme na tieto aktivity vyčlenili každý rok jedno percento z rozpočtu kraja,“ uviedol župan. Pri tohtoročnom rozpočte 170 miliónov eur by podľa tohto kľúča malo smerovať na rozvojové aktivity 1,7 milióna eur.
Expert na dopravu Tomáš Mišovič zdôrazňuje, že stav infraštruktúry v kraji je katastrofálny. Chýbajú rýchlostné cesty a chýbajú aj na ne nadväzujúce cesty nižších kategórií. Vhodnými cestami nie sú vybavené ani turisticky atraktívne lokality.
„Chceme urobiť rozsiahle dopravné prieskumy, zamerané aj na mobilitu obyvateľstva. Radi by sme ich urobili v máji, júni a júli. Chceme v prvom rade zmapovať, kde sú najväčšie dopravné bloky. Potom budeme tieto problémy koncepčne riešiť,“ podotkol Mišovič.
Banskobystrický kraj má najvyšší počet národných parkov a chránených krajinných území, je to kraj bohatý na kultúrne pamiatky zapísané v zozname UNESCO, upozornila odborníčka na cestovný ruch Iveta Ňiňajová, ktorá pôsobila aj ako výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Košice. „Napríklad v Slovenskom krase je päť jaskýň zo zoznamu UNESCO. Turista, ak nepríde autom, stihne za jeden deň navštíviť iba jednu, pretože medzi nimi neexistuje žiadne transferové prepojenie, čo je veľká škoda,“ zdôraznila. Situáciu podľa nej treba riešiť zmenou priority: hlavným cieľom by nemalo byť zvyšovanie počtu návštevníkov, ale kvality zážitkov. „Len keď bude kvalita a zážitky, turisti sa vrátia a návštevu odporučia aj svojim známym,“ podčiarkla Ňiňajová.
Kvalitu v cestovnom ruchu má zlepšiť aj personálne dobudovanie oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré by sa mali stať partnermi úradu Banskobystrického kraja. Ňiňajová hovorí aj o ďalších krokoch, ktorú by mali situáciu v turistickom ruchu zlepšiť. O prezentácii značky konkrétnych turistických produktov, v oblasti gastronómie by mali vznikať tzv. regionálne pulty, ktoré budú spájať a prezentovať producentov lokálnych produktov pod regionálnou značkou.
Plánom je do oblasti cestovného ruchu zapájať aj dlhodobo nezamestnaných a dôchodcov. Vytváraním sociálnych podnikov, čo v rámci akčných plánov podporuje aj vláda. Dlhodobo nezamestnaní by tak získali prácu a mohli by sa podieľať napríklad na budovaní turistických chodníkov. „Do konca tohto roku máme v pláne vytvoriť tri takého sociálne podniky,“ pripomenul Ján Baláž, expert na riešenie dlhodobej nezamestnanosti a sociálnej ekonomiky.