Na inšpekciu budú dohliadať osobitné odbory na krajských prokuratúrach. Do hry by sa mali dostať aj poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť. Skontrolujú, či sa odvolania občanov pri sťažnostiach na policajtov v prípade disciplinárnych prehreškov nezmietli zo stola.
Zmeny v polícii si koalícia zapísala do vládneho programu na základe požiadavky Mostu-Híd. Minister vnútra Robert Kaliňák s návrhom niekoľko mesiacov meškal. Koaličným partnerom nový návrh zákona so spomínanými zmenami zaslal narýchlo až po tom, čo poslanci Mostu-Híd chceli zvolať tlačovku a predstaviť vlastné riešenie.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nemá k návrhu Kaliňáka zatiaľ zásadnejšie výhrady, ale nepokladá ho ešte za finálny. Bude sa o ňom rokovať.
Nový systém bude lepší, ako bol doteraz, tvrdí analytik Žitný
Po novom má kandidát na policajného prezidenta pred vymenovaním vládou absolvovať vypočutie pred poslancami parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. „To nastavenie určite prispeje k posilneniu jeho nezávislosti,“ povedala v utorok Žitňanská.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že nový „systém bude lepší, ako bol doteraz“. Podľa neho však stále zostane zachované isté politické zasahovanie do procesu výberu. „Ten by mal byť postavený na špeciálnych kritériách výberu kandidáta uvedených v zákone, kto sa môže uchádzať o funkciu policajného prezidenta.
Potom by vládna koalícia na výber veľmi nemala, pretože by do úvahy prichádzal malý okruh osôb,“ uviedol analytik. Podľa neho by kandidát mal byť príslušníkom na úrovni policajného prezídia, mal mať odslúžený istý počet rokov, s konkrétnymi skúsenosťami či jazykovou výbavou.
V každom prípade nový policajný prezident sa už bude zodpovedať vláde a nie ministrovi vnútra. Podľa Kaliňáka policajný prezident tak bude mať silnejšie postavenie. Minister zároveň ale naznačil isté sklamanie, že príde o kompetenciu vymenovať ho do funkcie. „Ak je raz minister vnútra zodpovedný za bezpečnosť tohto štátu, mal byť mať aj nejaké právomoci,“ poznamenal Kaliňák.
Zatiaľ nie je jasné, ako sa zmenený model výberu policajného prezidenta dotkne súčasného šéfa polície Tibora Gašpara. Či teda skončí po tom, čo parlament schváli nový zákon, alebo bude pokračovať ďalej. Ministri Kaliňák a aj Žitňanská na to v utorok jednoznačnú odpoveď nedali.
Pokiaľ ide o fungovanie policajnej inšpekcie, minister vnútra si myslí, že inšpekcia si svoju prácu robí dobre. Jej úlohou je vyhľadávať a prešetrovať trestnú činnosť policajtov. Kaliňák zmeny v inšpekcii za bývalej vlády nepripúšťal. Aj v tomto prípade však Most-Híd žiadal prostredníctvom vládneho programu posilniť jej kontrolu. „Keby bolo na mne, tak sa žiadne zmeny neudejú. Sme však v koaličnej vláde a ja som konsenzuálny politik, ktorý sa snaží, aby programové vyhlásenie bolo naplnené,“ povedal.
Inšpekcia naďalej zostane fungovať ako sekcia pod rezortom vnútra s tým, že už jej šéfa namiesto ministra vymenuje vláda. Zatiaľ chýba v koalícii dohoda na tom, či bude inšpekcia riešiť okrem policajtov aj príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, tajnej služby či Národného bezpečnostného úradu. Tí boli doteraz mimo inšpekcie.
Na vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov majú dohliadať špecializovaní prokurátori na osobitných odboroch v rámci krajských prokuratúr. Minister presadzuje, aby sa všetky uznesenia policajnej inšpekcie o odmietnutí alebo zastavení trestného stíhania preskúmali, čo doteraz nebolo.
Doriešená zatiaľ nie je otázka, akú úlohu budú mať poslanci parlamentu pri riešení sťažností na policajtov v prípade disciplinárnych previnení. Na parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť by sa mohli občania obrátiť podaním mimoriadneho opravného prostriedku, ak neboli spokojní s tým, že ich sťažnosť sa zamietla aj v odvolaní. „Výbor povie, bolo to dobre vyšetrené, alebo sa niečo zanedbalo a vráti to späť na ďalšie konanie,“ uviedol minister.
Zdôraznil však, že poslanci nebudú nič vyšetrovať ani robiť dokazovanie. Dostanú však možnosť lepšie sa oboznámiť s činnosťou polície a aj s jej kritikou a budú sa môcť pozrieť na to, či sa policajná inšpekcia snaží podnety zamiesť pod koberec.
Foto: SITA, Diana Černáková
Problémom je, že poslanci v parlamente budú posudzovať, ako sa vyriešili sťažnosti občanov. „Myslím si, že výbor by do takýchto vecí nemal zasahovať,“ hovorí bezpečnostný analytik Žitný s tým, že stále chýba prehľadný a ucelený systém policajnej inšpekcie a problém sa pláta pod politickým tlakom a aférami.
Podľa neho by sa mal tiež doriešiť odbor špeciálnych služieb v rámci policajného prezídia. Ide o útvar, ktorý sa snaží rozkrývať napríklad organizované zločinecké skupiny a ako legalizantov využíva recidivistov, hoci zákon zakazuje prijať trestaného človeka do Policajného zboru. Tí neraz podľa Žitného páchajú trestnú činnosť a spoliehajú sa, že za to neponesú zodpovednosť.
O postavení policajnej inšpekcie sa debatuje roky. Vznikol totiž chaos okolo súdnych rozhodnutí, keď jeden zo senátov Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina oslobodil odsúdených policajtov s argumentom, že policajná inšpekcia nemá oporu v zákone. Ďalší senát, naopak, odsúdených policajtov v inom prípade neoslobodil, pretože v inšpekcii problém nevidel.
Minister Kaliňák nevie, či sa takéto situácie znovu nezopakujú a sudca Harabin sa stotožní s novým riešením fungovania inšpekcie. „ Neviem si predstaviť, že by sme dokázali v akejkoľvek podobe urobiť opatrenie, s ktorým by bol pán sudca Harabin spokojný. To je intergalaktická náročnosť,“ dodal minister.