O mimoriadne cenných zisteniach, ktoré pred pár dňami obleteli svet, informovali Milan Kováč a Tibor Lieskovský. Prvý pôsobí ako mayológ na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK), druhý pracuje ako geodet na Slovenskej technickej univerzite (STU).
Slovenský tím sa podieľal na leteckom snímkovaní guatemalského pralesa a na vyhodnocovaní údajov. Získané dáta sú výsledkom laserového skenovania pralesa. "Nová metóda je obrovský pomocník. Vysiela až 160-tisíc laserových impulzov za sekundu, presvieti celú džungľu,“ zdôraznil Lieskovský. Spolu s mayológmi z ďalších krajín sa podarilo objaviť viac ako 60-tisíc stavieb skrytých pod zemou. "Je to technológia, ktorá dokáže rozlíšiť aj malé objekty,“ poznamenal Kováč.
Objavy Slovákov
Slovenskí experti zmapovali 160 štvorcových kilometrov územia v provincii Petén na severe Guatemaly. Objavili 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4 775 horských terasovitých polí a 5 080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd.
Skenovanie sa uskutočnilo v roku 2016. "V minulom roku sme mravčou prácou analyzovali obrovský počet získaných údajov,“ povedal Kováč. Upozornil, že Slovensko a Francúzsko sú jediné dva európske štáty, ktoré sa zapojili do výskumu, ktorý iniciovali špičkové univerzity v USA. Slováci sa stali súčasťou medzinárodného tímu pred dvoma rokmi, už predtým však v Guatemale pátrali po mayskej civilizácii.
Nové letecké laserové skenovanie funguje na princípe radaru, ale namiesto radarových vĺn vysiela laserové svetlo. "Pomocou tejto technológie sme prenikli pod nepriepustný pralesný povrch, ukázali sa pred nami mestá, paláce, pyramídy, dávne polia,“ objasnil Lieskovský, keď pripomenul, že provincia Petén, ktorá má rozlohu ako tri štvrtiny Slovenska, je väčšinou porastená nepreniknuteľnou džungľou.
Dôležitosť zistení
Projekt bude pokračovať ešte päť až sedem rokov, podotkol Kováč; už zhruba po prvej tretine prác sa však dá jednoznačne hovoriť o prevratných poznatkoch. "Objaviť v priebehu jedného roku 60-tisíc stavieb a stovky starovekých miest nemá vo výskume dejín civilizácií nijakú obdobu,“ podčiarkol Kováč výsledky celého medzinárodného tímu.
Skenovanie pomohlo zistiť, že región obývalo až 15 miliónov Mayov, čo je niekoľkonásobne viac, ako sa doteraz usudzovalo. "Okrem neuveriteľnej vyspelosti ich civilizácie sa pred nami ukázal jej rozsah, veľká hustota obyvateľstva či zložitá infraštruktúra, o čom sme dosiaľ netušili,“ povedal Kováč.
Nájdené objekty sú rôzne. Sú to nielen obytné domy Mayov, paláce alebo pyramídy. "Napríklad na území, ktoré skúmal náš tím, sme vypátrali sedem astronomických observatórií,“ uviedol Lieskovský.
Priveľa objavov na neveľkej rozlohe
Slovenská výprava preskúmala územie s rozlohou 160 štvorcových kilometrov. "Možno sa to na prvý pohľad nezdá veľká plocha, ale rozsah objavov je fascinujúci,“ zdôraznil Kováč. Jeho slová potvrdzuje porovnanie dovtedy známych faktov s počtom nových zistení: "Predtým sa vedelo o 30 sídlach na tejto ploche, teraz ich je 73. Dosiaľ sme tam vedeli o 450 rôznych štruktúrach, po novom ich je až 5 080,“ doplnil.
Nová metóda je obrovský pomocník. Vysiela až 160–tisíc laserových impulzov za sekundu, presvieti celú džungľu.Tibor Lieskovský, geodet zo Slovenskej technickej univerzity
Experti na tlačovke prízvukovali, že vyhodnocovaním filtrovaných záberov pod zemským povrchom sa podarilo nájsť nielen cenné veci, ale aj dať odpovede na dosiaľ nezodpovedané otázky. Mayovia kedysi žili v oblasti, kde netiekli rieky, naopak, voda tam síce bola, lenže v močiaroch. Zároveň časť regiónu je kopcovitá, takže bolo otázne, ako sa dokázala uživiť taká veľká populácia na husto obývanom území.
Potvrdilo sa, že Mayovia boli veľmi vyspelí, zruční, nápadití. "Náš tím skúmal oblasť, kde v západnej časti boli vrchy. Objavili sme tisíce terasovitých polí. Zároveň sme našli komplikované zavlažovacie a odvodňovacie systémy,“ informoval Kováč.
Výpočtami sa podľa neho dá doložiť, že Mayovia dokonca použili viac materiálu na systémy, ktoré im zabezpečovali zdroj obživy, ako na domy a paláce dovedna. Miesta, kde sa v súčasnosti nachádzajú močiare, boli meliorizované. "Kanály ústili do dier v zemi. Boli ako výlevky do podzemných riečísk medzi skalami, kam sa voda prepadávala. Tak sme pochopili odvodňovanie pôdy,“ povedal Kováč.
Spracovanie laserových dát
Mayológ z FiF UK vyzdvihol spoluprácu medzi spoločenskovednými a technickými odborníkmi na Slovensku. "Spracovanie dát funguje v interdisciplinárnom prostredí niekoľkých subjektov,“ uviedol. Lieskovský zo STU získané údaje filtruje, analyzuje a zhotovuje digitálne podklady pre interpretáciu.
Reťazec spolupráce pokračuje. "Tomáš Drápela z FiF UK sa následne venuje interpretácii a dokumentácii nájdených objektov. Kováč, ktorý výskum zastrešuje, vykonáva s jeho tímom z Centra mezoamerických štúdií na FiF UK archeologické overovanie nálezov priamo v teréne guatemalskej džungle. Vzorkami pôdy sa zaoberá skupina Pavla Dlapu z Prírodovedeckej fakulty UK,“ napísala v tlačovej správe Barbora Tancerová z FiF UK. Doplnila, že dáta sú potom integrované a spracovávané pomocou najnovších technológií, ako sú napríklad neurónové siete a využitie prvkov umelej inteligencie.