Odchod Vašečku označil Matovič za „prekvapivý“ a dúfa, že „si svoj krok veľmi dobre rozmyslel“. Nemá informácie o tom, že by sa z klubu OĽaNO chystali odísť ďalší poslanci. Skutočnosť, že hnutie prichádza o poslancov, pripisuje tomu, že nie je politicky jednofarebné, čím si však komplikuje politický život.
Podľa politológa Michala Horského je ťažké rozlíšiť, či požiadavka „ohrdnutých členov KDH na prestup Vašečku do ich strany je priamou reakciou na možnosti tohto politika, alebo uteká z topiacej sa lode OĽaNO, ktorej hrozí, že nová zákonná úprava o politických stranách úplne potopí túto stranu, ktorá ako bludný Holanďan brázdi našu politiku pekných pár rokov“.
OĽaNO nemá základnú jednotiacu myšlienku. Zjednotiť sa len na tom, že budeme bojovať proti korupcii, je zrejme nedostatočné.Pavel Haulík, sociológ
Keď vlani opustili OĽaNO poslanci Žarnay a Dubačová, Matovič ich odchod považoval za dočasný s tým, že sa vrátia, čo sa však nestalo. Ani v minulom volebnom období nevydržal Matovičov klub pokope. Okrem Hlinu z neho vystúpili Mikuláš Huba, Štefan Kuffa, Miroslav Kadúc, Mária Ritomská.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že OĽaNO sa bude boriť s odchodmi poslancov aj v budúcnosti, keďže ide o protestné hnutie. „OĽaNO nemá základnú jednotiacu myšlienku. Zjednotiť sa len na tom, že budeme bojovať proti korupcii, je zrejme nedostatočné. Potom sa tam schádzajú ľudia rôzneho zamerania a zákonite prichádza po čase k disproporciám v názoroch a ľudia odchádzajú. Netvrdím však, že to musí byť nutne prípad Vašečku. OĽaNO však chýba tmel, ktorý by ho spájal,“ uviedol sociológ.
Ambíciu šéfovať KDH Vašečka opiera, ako povedal, „o silnú ponuku zvnútra KDH“, keď ho oslovili ľudia zo všetkých regiónov a vekových kategórií. Podľa neho KDH prestáva byť kresťanským a demokratickým. Tvrdej kritike podrobil svojho konkurenta Hlinu, že má veľký problém sa dohodnúť s kýmkoľvek. „Veď s pánom Sulíkom si nedokáže podať ruku a s Igorom Matovičom si odkazuje cez médiá,“ vyhlásil Vašečka.
Narážal tým zrejme aj na dohodu o spoločnom postupe v komunálnych voľbách medzi opozičnými stranami OĽaNO a SaS, ktorú majú vo štvrtok podpísať bez KDH. To sa má pridať neskôr, s čím však Hlina nadšený nie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Hlina hovorí, že rátajú sa výsledky, nie táraniny. Poukázal na to, že pod jeho vedením KDH dosiahlo dobré výsledky v župných voľbách. Optimistom je aj pred jesennými komunálnymi voľbami. S Vašečkom je pripravený na zápas ideí.
Podľa sociológa Haulíka sa Hlina pokúsil urobiť z KDH stranu so záberom na širšie skupiny voličov, čo narazilo na názory významnej skupiny, ktorá má odlišnú predstavu o tom, kam až má strana zájsť. „Vašečka sa mi javí podobný typ predsedu, akými boli Ján Figeľ či Pavol Hrušovský. KDH pokladám za stranu, ktorá paradoxne nechce byť veľkým hráčom na politickej scéne a robí všetko preto, aby sa takýmto hráčom nestalo,“ uviedol sociológ.
Pohyby v poslaneckých kluboch opozície v tomto volebnom období sa neudiali len v OĽaNO, ale aj v SaS a v Sme rodina. Minulý rok odišiel z SaS poslanec Jozef Mihál. Povedal vtedy, že SaS prestáva byť liberálnou stranou, ktorú v roku 2008 a 2009 zakladal ako jeden zo štyroch členov prípravného výboru.
V súčasnosti je už Mihál v novej strane SPOLU, ktorú založil s ďalším poslancom Miroslavom Beblavým. Z SaS odišiel aj Martin Poliačik, ktorý sa angažuje v strane Progresívne Slovensko.
Krátko po parlamentných voľbách v roku 2016 pre nezhody v Sme rodina poslanecký klub strany vylúčil zo svojich radov troch poslancov Petra Marčeka, Rastislava Holúbeka a Martinu Šimkovičovú. Predseda strany Boris Kollár im vyčítal, že sa nezúčastňujú na práci klubu a nedržia jednotnú líniu pri hlasovaní. V súčasnosti títo poslanci pôsobia ako nezaradení, zvyknú často hlasovať spolu s vládnou koalíciou.