Ministerstvo už zrušilo záchranky s lekármi vo viacerých okresoch. Zmeny sa v januári dotkli Kolárova, vo februári Sabinova, Rajca, Levoče, Kysuckého Nového Mesta a Tornale. V marci príde na rad Zavar, Rovinka či Bratislava-Ružinov. Stojí za tým nedostatok špecialistov na urgentnú medicínu. V sanitkách tak budú iba záchranári.
Rezort pacientov upokojuje a uvádza, že zmenu urobil na žiadosť samotných poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby a so súhlasom operačného strediska. „Pacienti to pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepocítia, bude poskytovaná ako doteraz v plnej kvalite, rozsahu, dostupnosti, a ak si to zdravotný stav pacienta bude vyžadovať, operačné stredisko vyšle z najbližšej stanice k pacientovi posádku s lekárom,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Počty záchraniek s lekármi neustále klesajú. Naposledy v roku 2013 sa znížili o 26 staníc. Dnes je všetkých okolo 270, väčšina už bez lekára. Tiež sa uberá z nárokov na vzdelanie lekárov. V minulosti mohli v sanitkách chodiť len takí, ktorí mali atestáciu z urgentnej medicíny či anestéziológie, dnes už to môže byť aj neatestovaný lekár.
„Chýbajú nám odborníci na urgentnú medicínu, a robíme, čo sa dá, aby sme pokryli služby,“ priznáva prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Na jednu sanitku potrebujú päť doktorov, a okrem „urgenťákov“ tam pracujú aj očiari, chirurgovia, internisti, ako aj neatestovaní. Bez nich by totiž záchranky nemohli fungovať už vôbec.
Najväčší odlev odborníkov podľa Poláka zaznamenali pred tromi-štyrmi rokmi, keď sa zákonom navýšili platy doktorom v nemocniciach. „Vtedy od nás masívne začali odchádzať, pretože vyššie platy sa netýkali lekárov na záchranke,“ poznamenal.
Ministerstvo novou vyhláškou o rozsahu praxe niektorých zdravotníckych pracovníkov zvyšuje kompetencie záchranárom. Budú môcť podávať viac liekov ako doteraz, a bez toho, aby to konzultovali s doktorom na telefóne. Polák si myslí, že nie je potrebné, aby v každej sanitke bol doktor. Odôvodňuje to tým, že záchranári majú dnes vysokoškolské vzdelanie, čo v minulosti tak nebolo.
Zmeny sa dotknú aj sanitiek s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky, ktorých nie je na Slovensku veľa. V nich musia byť len lekári s atestáciou z urgentnej, intenzívnej medicíny či odboru anestéziológia. Po novom ich zastúpia internista, neurológ alebo chirurg. „Lekárov s pôvodne vyžadovanými odbormi je v praxi nedostatok a väčšina zásahov takýchto sanitiek je podobná tým so zásahom ambulancií rýchlej lekárskej pomoci,“ tvrdí rezort v opatrení pre záchranárov.
Podľa bývalého dlhoročného záchranára Karola Jarábka takéto rozhodnutia ministerstva znižujú kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Mnohé úkony na záchranke pritom nemôžu záchranári robiť. „Napríklad adrenalín zachraňuje, ale aj zabíja, a preto ho môže podávať iba lekár, alebo intubovať, čiže zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest,“ podčiarkol s tým, že záchranárom a urgentom dlhodobo chýba koncepcia, ktorú ministerstvo nemá. Rezort podľa neho robí všetko živelne a bez rozmyslenia. Jarábek povedal, že mal obdobie, keď rozmýšľal, že by sa k záchranárstvu ešte vrátil. „Ale dnes tak, ako sú nastavené podmienky a systém, tak to radšej nie,“ doplnil.
Rezort zdravotníctva sa rozhodol záchrankám pridať, pretože súčasné ceny im dostatočne nepokrývajú ekonomicky oprávnené náklady. Polák priznáva, že si záchranky prilepšia o päťtisíc eur mesačne. „Pomôže nám to trocha stabilizovať situáciu, budeme sa snažiť získať späť lekárov, ktorí od nás odišli,“ vidí nádej šéf asociácie záchranných služieb. Pre jedného lekára by to mohlo znamenať prilepšenie o 500 eur.
Špecialistov na anestéziológiu a urgentnú medicínu sťahujú zo záchraniek aj nemocnice v súvislosti s budovaním nových urgentných príjmov. Mali by vzniknúť v 44 nemocniciach a podľa odhadov budú potrebovať približne dvesto lekárov.
Výpadok všeobecných lekárov v súvislosti s obhliadkami mŕtvych je ešte horší. Od marca ich musia povinne nahradiť špecialisti, hoci to nikdy nerobili, nemajú osvedčenie a ani školenie. Táto povinnosť vzbudila značnú vlnu znepokojnenia v radoch ambulantných lekárov. „Špecialisti na Slovensku nikdy nevykonávali obhliadky mŕtvych, preto je ich zaradenie na túto činnosť neprijateľné,“ skonštatoval šéf Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco.
Všeobecní lekári robili prehliadky v rámci ambulantnej pohotovostnej služby. Od januára prišla zmena, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ich mal zabezpečiť cez takzvaných organizátorov. Na ich výber pripravuje verejné obstarávanie. Kým na január a február služby zabezpečili na základe dobrovoľnosti, na marec už lekárov na dobrovoľnej báze nenašiel. A tak povinne posiela do týchto služieb klinických onkológov, gastroenterológov, kožiarov, pediatrov aj chirurgov. „Nebol som školený na obhliadku mŕtvych, neviem, ako sa to robí, a ani som nevedel, že mám vypísanú takú službu,“ reagoval psychiater Vladimír Hacek, ktorému úrad nariadil dve služby v marci. Upozornila ho na ne kolegyňa, oficiálne rozhodnutie stále nedostal.
Nevyškolení lekári podľa neho nemusia vedieť rozlíšiť, či šlo o prirodzenú smrť, alebo o cudzie zavinenie. Tiež si to vyžaduje určitú prax, ktorú špecialisti nemajú. Hacek tvrdí, že to bude veľké riziko, a preto, aby sa poistil pred omylom, bude nariaďovať pitvy, čo pôjde do nákladov. Ministerstvo zdravotníctva vysvetľuje, že rozšírením o špecialistov chceli zabrániť problémom z minulosti, keď sa na obhliadku tela čakalo aj niekoľko hodín. „Takisto sme chceli odstrániť istú formu nerovnosti medzi lekármi, a teda aby neboli obsadzovaní na tieto služby len všeobecní lekári. Rovnako sme chceli dať možnosť vykonávať tieto obhliadky aj lekárom špecialistom,“ dodala hovorkyňa Eliášová.
Podľa zákona sa prehliadky mŕtvych vykonávajú na báze dobrovoľnosti. „Povinnosť nastáva až vtedy, ak sa úradu pre dohľad nepodarí zostaviť rozpis a nebude dostatočný počet lekárov, ktorí vykryjú služby na celý mesiac,“ skonštatovala hovorkyňa s tým, že je to posledný stupeň zabezpečenia služby.
Zástupcovia lekárov sa predminulý týždeň stretli s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (nom. Smer) aj s vedením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Situácia však zostala nezmenená. Na marec je vypísaný zoznam služieb pre každý kraj osobitne, a sú v ňom aj takí, ktorí toto robiť nechcú.
Úrad sľubuje, že urobí všetko pre to, aby obhliadky boli v prvom rade zabezpečené dobrovoľníkmi. Zoznam, ktorý je zverejnený na marec, nie je definitívny a môže sa ešte zmeniť. Na svojej stránke úrad priznáva, že má momentálne nedostatok lekárov prevažne v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Na výpadok všeobecných lekárov aj špecialistov dlhodobo poukazuje Asociácia súkromných lekárov. „Lekári starnú a mladí neprichádzajú,“ pripomenul šéf Marián Šóth s tým, že len asi polovica absolventov lekárskej fakulty ide liečiť. Obciam v odľahlých regiónoch sa nedarí nájsť doktorov, ani keď im núkajú byty a ambulancie zadarmo.
Ministerstvo zdravotníctva sa bráni, že realizuje množstvo krokov smerujúcich k zlepšeniu podmienok ambulantného sektora. „Príkladom je rezidentský program, ktorého cieľom je zvýšiť počet lekárov prvého kontaktu a zároveň znížiť ich vekový priemer. Prvých 60 absolventov programu sme mali už koncom minulého roka,“ povedala hovorkyňa Eliášová. V tomto roku plánujú pokračovať a na rezidentský program pôjde viac ako 7 miliónov eur.
„Naďalej budú do programu zaradení všeobecní lekári a pediatri, v priebehu tohto roka však pribudnú detskí psychiatri a v ďalšom polroku odborníci na urgentnú medicínu,“ doplnila hovorkyňa, ktorá tvrdí, že rezort v pravidelných intervaloch vyhodnocuje nedostatok špecialistov v jednotlivých odboroch a na základe toho prehodnocuje ich doplnenie do rezidentského programu. Zároveň podľa Eliášovej pripravili novelu nariadenia vlády, ktorá zavedie možnosť takzvanej doplnkovej atestácie. Umožní lekárom špecialistom získať v kratšom období špecializáciu v odbore všeobecné lekárstvo.
Podľa lekárov samotný rezidentský program nestačí. Na to, ako túto situáciu riešiť, majú rozdielne názory. Kým niektorí tvrdia, že by absolventi mali vracať peniaze za štúdium medicíny, ak by nešli liečiť, iní zas uvádzajú, že treba zlepšiť podmienky v sektore tak, aby ľudia neodchádzali do zahraničia, prípadne zjemniť skúšky pre lekárov z tretích krajín, napríklad z Ukrajiny alebo z Rumunska. Tie sú podľa niektorých veľmi prísne a sitom prejde minimum, aj keď záujem týchto lekárov pracovať u nás je veľký.