Až stotisíc občanov Slovenska hospodári na tzv. náhradných pozemkoch. Štát minulý rok novelizoval zákon, ktorý by mal spresniť evidenciu pozemkov v náhradnom užívaní. Dovedna ide o 318-tisíc pozemkov s celkovou výmerou 340-tisíc hektárov.
Na sklonku minulého roka rezort pôdohospodárstva upozornil občanov, ktorým boli v minulosti pridelené pozemky do náhradného užívania, na blížiace sa zákonné lehoty. Z nich vyplynulo, že tí, ktorí majú záujem náhradné pozemky užívať aj v budúcnosti, musia podať najneskôr do 28. februára 2018 na príslušný okresný úrad návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku.
V uplynulých dňoch ľudia na národnostne zmiešanom juhu našli vo svojich schránkach letáky v slovenčine aj maďarčine, ktoré im pripomínali nielen hraničný termín, ale zároveň ich vystríhali že môžu prísť o svoje pozemky. Podľa letáku z dielne opozičnej SaS každý piaty obyvateľ napríklad okresu Galanta či Dunajská Streda môže prísť o svoj pozemok. „Je to klamstvo,“ reagoval na informáciu z letáka Gabriel Csicsai, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za stranu Most-Híd. Tzv. pasportizácia náhradných pozemkov podľa Csicsaia nič nemení na vlastníctve pozemkov. Cieľom novely je okrem iného zistiť, či napríklad ľudia, ktorí pozemky predali alebo ich prenajímajú, nevyužívajú v rozpore so zákonom aj náhradné pozemky. Csicsai označil informácie v letáku za mätúcu zmes poloprávd. SaS naopak na údajoch v letákoch trvá.
Na jeden pozemok často ani nie s polhektárovou výmerou pripadá aj niekoľko desiatok vlastníkov. Je to dôsledok uhorského práva, ktorý pri každej novej generácii vlastníkov viedol k zmenšovaniu až miniaturizácii parciel. Zdanlivo veľké hony tvorí mozaika zo stoviek až tisícok roličiek. Prakticky hospodáriť aj obchodovať s nimi je takmer nemožné.
Preto vznikol inštitút náhradných pozemkov, ktorý sa počnúc rokom 1991 usiloval uvoľniť pôdu pre prvých farmárov. Družstvá vyčleňovali súkromným hospodárom pozemky, ku ktorým sa nevedeli dostať, pretože ich mali rozosiate v podielovom spoluvlastníctve po celom katastrálnom území. Jeden z farmárov na juhu Slovenska hovorí, že viac-menej z donútenia hospodári na množstve náhradných pozemkov. Niektoré z nich už dokonca odkúpil, ale nevie sa k nim dostať, pretože ich blokuje jednak podielové spoluvlastníctvo, jednak niektoré družstvá či eseročky šikovne využívajú rôzne obštrukcie na to, aby pôdu jednoducho nevydali. Ten, kto má pôdu v užívaní, má totiž aj dotácie na ňu.
„Strany už roky naháňajú politické body riešením vlastníctva pôdy. Za tridsať rokov sa však nepohli z miesta. Kľúčové je urobiť registráciu obnovy evidencie pozemkov a následne pozemkové úpravy, aby sa roztrieštené pozemky zcelili a vymerali na jednom mieste. Potom sa konečne nebude musieť využívať inštitút náhradných pozemkov. Na to však doteraz ani jedna vláda nenašla peniaze,“ hovorí farmár.