Strana Smer-SD mala vtedy vo výbore šesť členov vrátane predsedu, HZDS dvoch členov a SNS troch členov vrátane oboch obžalovaných. Konečné znenie dohody so súkromnou spoločnosťou bolo podľa Jozefa V. vypracované mimo právnej sekcie fondu. „Bol nám predložený len konečný variant dohody a tak som ho aj mal predložiť,“ povedal s tým, že sumu, ktorú majú spoločnosti vyplatiť, osobne určil predseda výkonného výboru. Podľa Jozefa V. tiež vyplývalo, že prevod financií bol v štátnej pokladnici nahlásený už dopredu a financie odišli deň po rozhodnutí o uzavretí dohody. Na hlasovaní o uzavretí dohody nebol podľa obžalovaného v ten deň prítomný predseda výboru, ani zástupca dozornej rady.
Ľubomír N., ktorý v danom období pôsobil ako podpredseda výkonného výboru, rovnako skonštatoval, že schválenie dohody bolo aktom kolektívneho orgánu. Aj keď sám sa zdržal hlasovania a to najmä z dôvodu, že návrh uzavrieť dohodu nebol podľa jeho názoru dostatočne odôvodnený, dohodu nakoniec podpísal. Obaja obžalovaní sa zhodli na tom, že nemali vedomosť, že by v tej dobe existovalo kompetenčné obmedzenie výboru zo strany Dozornej rady FNM, ktoré by mu bránilo vzhľadom na plánované personálne zmeny prijímať zásadné rozhodnutia
Podľa prokuratúry obžalovaní neoprávnene vyplatili spoločnosti Gemerský mlyn 4,77 milióna eur ako mimosúdne vyrovnanie v rámci súdneho sporu napriek tomu, že fond vyhral spor so spoločnosťou na prvostupňovom súde. Spor vznikol po tom, ako FNM odstúpil od privatizačnej zmluvy podniku, ale majiteľom, ktorí spoločnosť pôvodne odkúpili v roku 1992 za 16 miliónov vtedajších korún, nevyplatil naspäť peniaze. Dôvodom bolo, že vlastníci medzitým založili podnik banke, takže fond jej musel vyplatiť ich podlžnosti. Vyplatením vyrovnania Jozef V. a Ľubomír N. podľa obžaloby spáchali trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Prípad sa odohral po voľbách v roku 2010 ešte predtým, než nová vláda vymenila pôvodných nominantov vo FNM.