Za kauzou, ktorá sa ťahá už šesť rokov, dal bratislavský krajský súd definitívnu bodku. Podľa jeho hovorcu Pavla Adamčiaka súd potvrdil, že Ústav pamäti národa (ÚPN) ako žalovaný nezasiahol do práv žalobcu tým, že zverejnil prepis evidencie bývalej Štátnej bezpečnosti. Zverejnenie prepisu ÚPN ukladá zákon o pamäti národa.
Rozhodnutie súdu je podľa Babiša nová informácia a najskôr sa chce poradiť s právnikmi. Uviedol to webový portál českej televízie ČT24. „Nikdy som nespolupracoval, nič som nepodpisoval a je to vymyslená záležitosť,“ cituje portál Babiša, ktorý dodal, že takých ľudí, ako bol on, je tam vraj viacero. „To rozhodnutie súdu je také, že ani nevieme, koho máme žalovať, určite v tom budeme pokračovať ďalej,“ dodal s tým, že je pripravený súdiť sa celý život. Jeho právnici vraj zažalujú slovenské ministerstvo vnútra alebo Slovenskú informačnú službu, prípadne sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Ústav pamäti národa podľa hovorcu Jerguša Sivoša víta rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Minister vnútra Robert Kaliňák na vyjadrenie Babiša, že zažaluje ministerstvo vnútra, reagoval ešte v októbri minulého roka, keď bol spor na Najvyššom súde. Denníku Pravda vtedy povedal, že nevie, z čoho by konkrétne Babišovi právnici vychádzali. "Snáď z toho, že by nás označili za nejakú nástupnícku organizáciu ŠtB, čo si myslím, že je trochu scestné,“ neodpustil si sarkazmus Kaliňák.
Český prezident Miloš Zeman aj napriek rozhodnutiu súdu dá Babišovi druhú šancu na zostavenie vlády. „Z hľadiska postupu pána prezidenta táto správa neznamená žiadnu zmenu,“ povedal pre ČT24 Zemanov hovorca Jiří Ovčáček. Zároveň obvinil české médiá, že v kauze vedome dezinformujú. Podľa Ovčáčka je teraz len na Babišovi, či podá žalobu na iný subjekt.
Prvý podpredseda Babišovho hnutia ANO a šéf jeho poslaneckého klubu Jaroslav Faltýnek povedal, že o verdikte súdu nič nevie a ani ho to nezaujíma. Minister spravodlivosti za ANO Robert Pelikán poukázal na predchádzajúci verdikt slovenského Ústavného súdu, ktorý uviedol, že Babiš nemal žalovať Ústav pamäti národa. „Teraz asi bude podaná žaloba na niekoho iného,“ uviedol Pelikán.
Českých opozičných politikov rozhodnutie krajského súdu väčšinou neprekvapilo. Je to podľa nich ďalší dôvod, prečo by Babiš nemal byť premiérom. Šéf TOP 09 Jiří Pospíšil pripomenul, že Babiš je navyše trestne stíhaný kvôli údajnému dotačnému podvodu v prípade „Čapího hnízda“. „Znamená to, čo sme vedeli celú dobu, že pán Babiš bol agentom ŠtB,“ povedal poslanec ODS Marek Benda novinárom.
Babiš Ústav pamäti národa žaloval v civilnom spore za porušenie práva na ochranu osobnosti v roku 2012. Žiadal, aby súd potvrdil, že bol v registračných protokoloch bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti vedený ako agent neoprávnene. Bratislavský rodák si od ÚPN tiež nárokoval náhradu trov konania a zverejnenie rozhodnutia súdu na webovej stránke ústavu.
V júni 2016 mu dal Okresný súd Bratislava I za pravdu. ÚPN sa odvolal a rok nato rozsudok potvrdil aj bratislavský krajský súd. Vlani vo februári po opätovnom odvolaní rozhodol rovnako aj Najvyšší súd. Spor v prospech ÚPN zvrátilo až októbrové rozhodnutie Ústavného súdu. ÚPN tak podľa súdu nenesie zodpovednosť za to, či boli agenti zo zväzkov registrovaní oprávnene a ich zverejnením sa nemôže dopustiť porušenia zákona.
Babiš sa mal podľa dokumentov ŠtB stať najprv v roku 1980 dôverníkom tajnej polície a o dva roky neskôr po podpise aj agentom pod krycím menom Bureš. Podľa archívnych spisov bol zaradený pod oddelenie kontrašpionáže ochrany československého zahraničného obchodu na odbore ochrany ekonomiky u kontrarozviedky v Bratislave.Toto oddelenie vykonávalo najmä sledovanie zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave a monitorovanie činnosti zahraničných rozviedok v československom zahraničnom obchode. Podľa viacerých spisov mal plniť úlohy a poskytovať informácie o osobách z prostredia zahraničného obchodu.
Ústav pamäti národa (ÚPN) vznikol v roku 2002, keď parlament schválil tzv. zákon o pamäti národa, ktorého autorom bol prvý predseda správnej rady ÚPN Ján Langoš. Úlohou ústavu je sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989, vykonávať ich hodnotenie, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaní a údaje o prenasledovateľoch a ich činnosti. Na svojej webstránke ústav zverejnil zväzky ŠtB. V správe Archívu je v súčasnosti 638 archívnych fondov a zbierok.
Na svojej webovej stránke má zverejnenú agendu ŠtB, registračné protokoly kontrarozviedky, vojenskej kontrarozviedky, archívne knihy, rekonštrukcie tajných spolupracovníkov, ako agentúrno-operatívne zväzky a vyšetrovacie spisy zverejnené na žiadosť dotknutých osôb, jednotlivé útvary ŠtB ako aj zoznamy príslušníkov ŠtB.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)