NKÚ to konštatoval v správe o výsledkoch kontroly v tejto biosférickej rezervácii za obdobie rokov 2012 až 2016, ktorú dnes vzala na vedomie vláda. NKÚ upozornil, že za súčasných podmienok je starostlivosť o toto územie dlhodobo neudržateľná, pričom môže byť ohrozené dodržiavanie pravidiel zápisu NP Poloniny v zozname UNESCO.
Hlavným problémom je legislatívne vymedzenie činnosti Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktoré je primárne zamerané na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody, pričom má obmedzené možnosti financovania a nedostatočné personálne zabezpečenie. ŠOP tiež nie je vlastníkom ani správcom území v NP Poloniny.
Nedostatky pri vyhlasovaní aj pri členení území
Kontrola zistila nedostatky pri vyhlasovaní chránených území, ako aj v oblasti ich členenia. Ani klasifikácia území deklarovaná v medzinárodných záväzkoch v niektorých prípadoch nezodpovedala skutočnému stavu zabezpečenia ochrany. NKÚ kritizoval aj neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré sa nezaoberajú problematikou biosférických rezervácií a opatreniami na zabezpečenie ich fungovania. Absentoval aj program starostlivosti pre NP Poloniny, ako aj pre lokalitu svetového dedičstva UNESCO – Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
NKÚ konštatoval, že finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh ŠOP na území NP Poloniny v sume 1,2 milióna eur za kontrolované obdobie slúžili predovšetkým na organizačné zabezpečenie správy národného parku. Prostriedky neboli samostatne vyčlenené na plnenie úloh biosférickej rezervácie. „Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodného záväzku,“ uviedol NKÚ v správe.
Dôležité je aj riešenie vlastníckych práv
NKÚ preto odporúča vláde posúdiť a vypracovať návrh alternatívneho spôsobu riadenia územia biosférickej rezervácie, analyzovať potrebu legislatívnych zmien v oblasti správy územia a jeho riadenia, ako aj v oblasti posilnenia postavenia biosférickej rezervácie. Dôležitým prvkom je riešenie problematiky vlastníckych práv, predovšetkým vo vzťahu k územiam so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Ministerstvu životného prostredia kontrolóri odporučili zapracovať problematiku rezervácie do pripravovanej Koncepcie ochrany prírody a krajiny.
Zároveň je potrebné posilniť personálne zabezpečenie na úrovni ŠOP aj Správy NP Poloniny, na základe ktorého by vznikla pracovná pozícia, ktorej úlohou by bola výlučne agenda biosférickej rezervácie. „Treba posúdiť možnosť zverenia vybraných častí územia NP Poloniny vo vlastníctve štátu do správy ŠOP,“ navrhol NKÚ.
Ako vo vyhlásení reagoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, niektoré výhrady NKÚ vyplynuli aj zo súčasného všeobecného platného nastavenia ochrany prírody. „Preto veľmi pozitívne hodnotíme aj odporúčania NKÚ. V zásade navrhuje zmeny, na ktorých pracujeme,“ uviedol. Vysvetlil, že NKÚ navrhuje posúdiť možnosť, že by sa časť územia vo vlastníctve štátu presunula do správy ŠOP, čo aj MŽP považuje za najlepšie možné riešenie, ktoré je súčasťou pripravovanej envirostratégie. „NKÚ rovnako navrhuje zaoberať sa ochranou najvzácnejších lokalít prostredníctvom novely zákona o ochrane prírody, na čom rovnako pracujeme,“ dodal Ferenčák. Na záver pripomenul, že v roku 2016 vláda schválila program starostlivosti o NP Poloniny a celá Štátna ochrana prírody prechádza organizačnými zmenami.
Prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete
V roku 1993 bolo územie NP Poloniny zapísané do zoznamu medzinárodných biosférických rezervácií pod názvom Východné Karpaty spolu s priľahlým územím Poľska. V roku 1999 boli k tejto biosférickej rezervácii pričlenené chránené územia na Ukrajine, čím vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete. Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty predstavuje jedinečné bohatstvo svetového významu. Nachádzajú sa tu najväčšie európske komplexy pôvodných bukových lesov a východokarpatských horských lúk – polonín. Žijú tam početné stavy veľkých lesných cicavcov ako medveď, vlk, zubor, rys, mačka divá. Biosférické rezervácie vyhlasuje svetová organizácia UNESCO v rámci programu Človek a biosféra a ich cieľom je skúmať vzťahy medzi človekom a prírodou a napomáhať trvalo udržateľnému životu a rozvoju.