„Chceme pripraviť zmenu stanov aj uznesenie vlády, ktorým budeme žiadať súhlas na dofinancovanie vlastného imania. Tieto prostriedky budú uložené v Štátnej pokladnici a VšZP bude môcť s nimi nakladať obmedzene,“ povedal Drucker.
Podľa posledných auditovaných výsledkov mala VšZP vlastné imanie na úrovni mínus 80 miliónov eur. „Ak k tomu pripojíme zhruba 35 miliónov eur zisku, tak sa dostávame na 45 miliónov eur záporného vlastného imania, ktoré bude treba dotvoriť finančným vkladom,“ dodal Drucker. Ak sa poisťovňa dostane zo záporných čísel, bude to pre ňu znamenať, že sa zbaví ozdravného plánu.
Ekonomický analytik z inštitútu INEKO Dušan Zachar upozorňuje, že takýto krok si treba rozmyslieť. Dotácia VšZP môže byť posúdená ako nepovolená štátna pomoc. Zachar sa oprel o minulotýždňové rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu v podobnom prípade, kde opäť figurovala VšZP.
Súd anuloval rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá v októbri 2014 rozhodla, že dofinancovaním štátnych zdravotných poisťovní Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne v rokoch 2 003 až 2 010 nešlo o štátnu pomoc.
„Súd dospel k záveru, že poskytovanie povinného zdravotného poistenia na Slovensku má ekonomickú povahu, a preto obe štátne poisťovne by sa tiež mali považovať za podniky, na ktoré sa vzťahujú pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci,“ znelo v odôvodnení súdu, ktorý takto rozhodol aj napriek tomu, že štátne poisťovne ponúkali svoje služby bez snahy dosiahnuť zisk. Súd však pripomenul, že na tom istom trhu súťažili s inými subjektmi, ktorých cieľom zisk bol.
Luxemburský súd zároveň konštatuje, že nerozhodol o tom, či išlo naozaj o štátnu pomoc. Komisia musí v spore prijať nové rozhodnutie. „Predtým, ako rozhodne o akýchkoľvek ďalších krokoch, Európska komisia podrobne preskúma rozhodnutie súdu,“ reagovala tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
Podľa šéfa zdravotníckeho rezortu by sa Slovensko malo odvolať. „Diskutovali sme aj vo vláde, pokiaľ mám informáciu, tak by sa mala Slovenská republika odvolávať. Ministerstvo financií, ktoré predovšetkým gestoruje tieto spory, má na to urobený svoj právny náhľad,“ prezradil Drucker.
Štátna pomoc môže deformovať hospodársku súťaž, a preto je zakázaná. Povoľuje sa len v určitých prípadoch, ak ide o napĺňanie cieľov spoločného záujmu, napríklad o zamestnanosť alebo ochranu životného prostredia.
Podľa analytika takýto zásah štátu kriví súťaž medzi poisťovňami. „Odporúčame, aby sa minister s navyšovaním kapitálu VšZP neponáhľal a počkal aspoň do rozhodnutia Európskej komisie,“ doplnil Zachar.
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa do právoplatného rozhodnutia k prípadu nebude vyjadrovať. Nemyslí si však, že by mala rovnaké postavenie na trhu ako ostatné dve súkromné zdravotné poisťovne. Hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková zdôraznila, že ako štátna akciovka musia pri nákupoch postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, čo neplatí pre súkromné poisťovne.
„Rovnako sme jedinou zdravotnou poisťovňou, ktorá nebola vytvorená za účelom zisku, naopak, všetok zisk investujeme späť do zdravotnej starostlivosti o našich poistencov,“ podčiarkla hovorkyňa. Na otázku, čo by sa stalo, ak by VšZP peniaze na zvýšenie kapitálu nedostala, Vasilenková neodpovedala.
VšZP nariadil ozdravný plán ku koncu roku 2016 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dôvodom bola rekordná strata 112 miliónov eur poisťovne. Či v tomto režime poisťovňa zostane, úrad rozhodne na základe účtovnej závierky VšZP za rok 2017. Tá by mala byť hotová začiatkom apríla.
Európska komisia sa proti aktuálnemu rozhodnutie Všeobecného súdu môže odvolať. „Ak neuspeje, bude komisia vyhodnocovať pomoc poskytnutú VšZP z toho hľadiska, či neobmedzila obchod medzi členskými štátmi podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ vysvetlil advokát Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Ak zistí, že obchod obmedzený bol, poisťovňa bude musieť dotácie, vrátane úrokov, vrátiť do štátneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o plánovanú finančnú injekciu pre VšZP, Drucker by si mal podľa advokáta nechať tento krok odobriť Európskej komisii. „Bez jej súhlasu takúto pomoc nemožno poskytnúť,“ povedal Leontiev.
Na Európsku komisiu sa obrátila v roku 2007 súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera s podporou zdravotnej poisťovne Union. Podľa nich neoprávnenou štátnou pomocou bolo navýšenie kapitálu Spoločnej zdravotnej poisťovne o zhruba 15 mil. eur, splatenie jej dlhov v sume 52,7 mil. eur a 28 mil. eur štátnou spoločnosťou Veriteľ, dotácia ministerstva zdravotníctva v sume 7,6 mil. eur a navýšenie kapitálu VšZP v roku 2010 o sumu 65,1 mil. eur.