„Znovu sa potvrdzuje, že v ťažkých ekonomických časoch sa síce prijímajú prísne reformy, no ak prídu zlaté, aké žijeme dnes, politici začnú rozdávať. Pravdaže, čím vyššia je zamestnanosť, tým viac štát získava na daniach a odvodoch, takže je z čoho. Mali by sme však stále myslieť na to, že časy sa znovu môžu zhoršiť,“ konštatuje ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
V parlamente je najnovšie petícia s vyše 126-tisíc podpismi za stanovenie vekového stropu pre odchod do dôchodku. Jej signatári žiadajú zakotviť vekové maximum na 64 rokov a umožniť ľuďom, ktorí vykonávali rizikové a fyzicky náročné práce, odísť do penzie bez krátenia dôchodkovej dávky ešte skôr.
Petičné hárky odovzdali minulý týždeň šéfovi Národnej rady Andrejovi Dankovi (SNS) zástupcovia Odborového zväzu KOVO. Danko sa s ich názorom stotožnil a sľúbil, že dostane plnú podporu aj v poslaneckom klube jeho strany. „Vôľa 126-tisíc ľudí je vôľa, ktorá sa nedá ignorovať. Žijeme v strese, opotrebenie ľudí vo výrobe je napriek automatizácii veľké. Opotrebenie psychiky zažívame všetci.
Ak návrh stropu prejde, budeme na dôchodku dlhšie a dlhšie, čo enormne zdvihne náklady na penzie.Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu SAV
Je nesporné, že zastropovanie odchodu do dôchodku musí mať zelenú," vyhlásil. Šéf OZ KOVO Emil Machyna tiež Dankovi odporučil, že vek odchodu do dôchodku by sa mal stanoviť ústavným zákonom, aby ľudia získali istotu. Ak by odborári s petíciou neuspeli, sú pripravení zbierať podpisy na vyhlásenie referenda za skorší odchod do dôchodku. „Sme presvedčení, že by sme to zvládli, veď 126-tisíc podpisov sme nazbierali už zhruba za dva mesiace,“ dodal Machyna.
Otázku stanovenia horného limitu veku odchodu do dôchodku konzultovali odborári aj s ministerstvom práce. Ešte koncom vlaňajšieho roka šéf rezortu Ján Richter (Smer) nahlas uvažoval o vekovej hranici 65 rokov. Teraz je opatrnejší, žiadne konkrétne číslo neuvádza. „Ministerstvo sa touto otázkou zaoberá a spracováva analýzy, na základe ktorých sa rozhodne. Zároveň pripravuje návrh na ústavné riešenie, ktoré má záujem konzultovať so všetkými parlamentnými stranami,“ píše sa v stanovisku rezortu.
Pritom s predlžovaním penzijného veku nad úroveň 62 rokov automaticky, len v závislosti od strednej dĺžky dožitia, sa začalo iba vlani, na základe penzijnej reformy prijatej jednofarebnou Ficovou vládou v roku 2012, za hospodárskej krízy. Pri súčasnom tempe nárastu by sa však uvažovaný strop mohol dosiahnuť už do niekoľkých rokov. A na úrovni 64 rokov by patril k najnižším v Európe. Je síce pravda, že aj vek dožitia je na Slovensku oproti vyspelým krajinám nižší, mali by sa však prijať skôr opatrenia na jeho zvýšenie a zlepšenie kvality života, než zastropovať dôchodkový vek.
Hoci predseda parlamentu aj koaličnej SNS Danko je presvedčený, že udržateľnosť systému by aj po zavedení stropu zostala zachovaná, Baláž varuje, že to tak nebude. „Strop je zlá myšlienka. Ľudský vek sa stále predlžuje, ak návrh stropu prejde, budeme na dôchodku dlhšie a dlhšie, čo enormne zdvihne náklady na penzie,“ tvrdí prognostik. Zdôrazňuje, že súčasný vysoký podiel robotníckych povolaní sa navyše v budúcnosti bude znižovať na úkor „kancelárskych“ profesií, takže ani starší pracujúci už nebudú natoľko fyzicky opotrebovaní.
A pripomína, že skorší odchod na odpočinok znamená aj úbytok pracovnej sily, ktorú by bolo treba ešte vo väčšej miere dovážať z cudziny. Vhodnejšie by preto podľa neho bolo volať skôr po krátení pracovných úväzkov či preraďovaní zamestnancov blížiacich sa k seniorskému veku na fyzicky menej náročné práce.
Zmeniť od základov sa už stihli zásady valorizácie dôchodkov, takisto prijaté v roku 2012. V tomto období sa mali penzie zvyšovať už len o takzvanú dôchodcovskú infláciu zohľadňujúcu rast cien tovarov a služieb využívaných penzistami. Tá pritom v poslednom období takmer nerástla. Zato penzie sa v ostatných dvoch rokoch dvíhali aj o viac ako 8 eur, keďže vláda zmenila valorizačný model. Idea toho pôvodného však bola jasná – zachovať, nie zvyšovať životnú úroveň dôchodcov. "Z hľadiska udržateľnosti prvého piliera by sa vždy malo valorizovať len o infláciu. Keby bola nulová, čiže by sa nedvíhali ceny, nemali by rásť ani dôchodky.
Viem však, že politici chcú byť za pekných, takže sa k takému riešeniu nikdy neodhodlajú," uvažuje Baláž. Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu januára vyše 1,39 milióna poberateľov penzijných dávok. V porovnaní s januárom 2017 je to nárast o 10,7 tisíca penzistov. Od konca januára 2008, teda počas desiatich rokov, sa počet dôchodcov zvýšil o 142,6 tisíca. To dáva do budúcnosti, keď má počet dôchodcov rásť ešte prudšie, obraz o tom, akú veľkú záťaž pre poisťovňu aj štátny rozpočet znamená zvýšenie každej dávky čo i len o jediné euro.
Danko pri stretnutí s odborármi zároveň naznačil, že z vlastnej iniciatívy by ich návrh dokonca rád rozšíril. Podľa neho by mali mať ženy matky nárok odchádzať na odpočinok skôr ako muži. „U žien by sme mali brať do úvahy materstvo a počet detí a hranicu znížiť,“ vyjadril sa. Vekovú úľavu k dôchodku už ženy, dokonca bezdetné, mali aj kedysi. Za bývalého režimu sa zdôvodňovala ich pracovným zaťažením „v druhej zmene“ v domácnosti či možnosťou starať sa na odpočinku o vnúčatá a starších členov rodiny. Zrušila ju však penzijná reforma Dzurindovej pravicovej vlády, schválená v roku 2003 – s argumentom, že ak sa od žien žiadal skorší odchod do penzie, boli vlastne v tomto smere oproti mužom „diskriminované“.
V závislosti od počtu detí v súčasnosti ženy ešte stále postupne „nabiehajú“ na vekovú hranicu 62 rokov, proces sa má zavŕšiť až v roku 2024. A hoci je pravda, že matky sú dnes na Slovensku skôr „trestané“ za to, že vychovávajú deti, opätovne navrhovaná úľava pre ne, ktorú zmienil Danko, by v systéme spôsobila akurát ďalší chaos.
Už viac rokov sa hovorí aj o potrebe ochrániť celý trojpilierový dôchodkový systém ústavným zákonom, aby sa doň nedalo príliš ľahko vstupovať a s každou novou vládnou garnitúrou ho meniť. Rovnako dlho sa však partneri z koalície a opozície nevedia na princípoch takého zákona zhodnúť. Ministerstvo práce už avizuje ďalšie zmeny v systéme. Chce ich predstaviť v polovici februára, na konferencii s názvom Revolučné zmeny v dôchodkovom zabezpečení a sociálnych právach.