Akoby to nestačilo, v júni minulého roka Matica informovala, že z pokladu zmizlo aj zlato. Pri kontrole kovovej časti pokladu pod dohľadom štátnej notárky sa vraj zistilo, že niekoľko obálok, v ktorých boli zlaté predmety umiestnené, bolo otvorených a ich obsah nezodpovedal inventarizačným zoznamom. Chýbať malo asi 40 predmetov z drahých kovov. Najcennejšia časť pokladu – zlaté tehly, zostali podľa hovorkyne Matice Veroniky Matuškovej v neporušenom stave.
Viac svetla do celého prípadu by mohla priniesť kompletná inventarizácia kovovej časti pokladu. Vedenie Matice túto možnosť zvažuje, musí však najskôr doriešiť právnu otázku správy pokladu. Tú má pod palcom Nadácia Matice slovenskej, ktorá je nezávislou inštitúciou. Navyše, náklady na inventarizáciu by mohli dosiahnuť niekoľko desiatok tisíc eur. „Začať sa bude môcť až po ich nájdení v rozpočte Matice slovenskej, respektíve ich získaní z externých zdrojov. Ak sa nám podarí kompletnú inventarizáciu vykonať, až na základe jej výsledkov sa vedenie rozhodne o ďalších krokoch,“ avizuje Matušková.
Podľa správcu Nadácie Matice slovenskej Jozefa Steinera však z kovovej časti pokladu neubudlo. „Vyhlasujem, že je to hlúposť a nezmysel. Robili sme inventúru v roku 2012, za účasti notára, členov Matice slovenskej, dozorných orgánov, zástupcov nadácie, bolo tam asi deväť ľudí. Nezistilo sa nič také, o čom dnes hovorí Matica slovenská,“ povedal pre Pravdu Steiner.
Nadácia však mala problém s tým, že Matica otvorila trezor. Vlani v júli preto podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Hovorkyňa krajskej polície zo Žiliny Jana Balogová priblížila, že bolo podané pre podozrenie z trestného činu krádeže. Vyšetrovanie sa o štyri mesiace neskôr zastavilo. „Trestné stíhanie bolo 6. novembra 2017 zastavené z dôvodu, že vyšetrovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vec je právoplatná,“ skonštatovala hovorkyňa. Dodáva, že žilinská krajská polícia vo veci národného pokladu iné trestné oznámenia neprijala.
Vývoj kauzy s národným pokladom
- 1993 – Pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky vznikla zbierka na národný poklad. Občania nosili peniaze, ale aj cennosti a šperky. Hodnota pokladu dosahovala približne milión eur (30 miliónov korún)
- 2010 – Prevalilo sa, že Matica slovenská vložila v roku 2008 takmer 23 miliónov korún z pokladu do družstva, ktoré skrachovalo
- 2012 – Nadácia Matice slovenskej, ktorá poklad spravuje, vykonala inventarizáciu kovovej časti. Podľa správcu nadácie bol vtedy poklad v poriadku
- 2017 – Matica slovenská otvorila trezor a vyhlásila, že v ňom chýbajú desiatky predmetov z drahých kovov. Nadácia Matice slovenskej s otvorením trezoru nesúhlasila a podala trestné oznámenie. Polícia po štyroch mesiacoch vyšetrovanie ukončila s tým, že nejde o trestný čin
Podľa Steinera je konanie polície nepochopiteľné. „Nerozumiem tomu a nemôžem sa s tým vnútorne stotožniť. Keď niekto hrubým spôsobom odvŕta zámky trezoru, vezme si obsah, ktorý mu nepatrí a ktorý nemá vo svojom účtovníctve, ktorý neeviduje vo svojom majetku a polícia rozhodne, že to nie je trestný čin? Národný poklad mala vo svojom účtovníctve a svojej evidencii nadácia. Matica a nadácia sú dva nezávislé subjekty a jeden zasiahol do práv druhého,“ vyhlásil Steiner.
Dodal, že bude musieť zasadnúť správna rada nadácie a rozhodnúť sa, ako sa k celej veci postaviť. „Môj súkromný názor je, že by sa mali stretnúť predstavitelia nadácie s predstaviteľmi Matice a naozaj pokojnou, konštruktívnou formou sa dohodnúť, ako ďalej s národným pokladom. Takto to byť nemôže, ľudia sú v tejto problematike dezorientovaní, treba to narovnať, postaviť z hlavy na nohy, aby to bolo jasné a zrozumiteľné,“ myslí si Steiner a doplnil, že takéto stretnutie bude iniciovať.
Matica si za rozhodnutím otvoriť trezor stojí. „Otvorenie bezpečnostnej skrine naďalej považujeme za správne, keďže aj verejnosť, aj Matica slovenská chce jednoznačne vedieť, čo sa s národným pokladom stalo a kto je za to zodpovedný. Naše ďalšie kroky budú smerovať k vyriešeniu vlastníckych vzťahov s Nadáciou Matice slovenskej a k prípadnej kompletnej inventarizácii národného pokladu,“ doplnila Matušková.
Politológ a historik Juraj Marušiak pripomenul, že poklad mal pôvodne slúžiť na podporu novovzniknutej Slovenskej republiky. „Zbierka bola sprevádzaná veľkým entuziazmom a je to celé o to bolestivejšie, že poklad mal symbolizovať oddanosť občanov voči novovzniknutému štátu. Je určite zarážajúce, že sa poklad vymkol spod kontroly Matice slovenskej a v správe ho má iná štruktúra,“ nazdáva sa Marušiak. Dodal však, že je minimálne otázne, či by mala Matica po tom všetkom morálne právo na to, aby sa poklad dostal do jej správy. „Ak to má byť poklad Slovenskej republiky, tak by mal byť spravovaný Slovenskou republikou,“ myslí si politológ.
Problémy okolo pokladu sa netýkajú len jeho finančnej a kovovej časti. Otázniky visia aj nad obrazovou časťou. Súčasťou pokladu sú diela, ktoré doň pred štvrťstoročím venoval maliar Vincent Hložník. Vlani v máji sa objavili podozrenia, že majú byť dôsledkom nevhodného skladovania poškodené. Matica vtedy reagovala, že na obrazoch síce boli menšie poškodenia, škody však nepredstavujú riziko znehodnotenia a reštaurácia by nemala byť finančne náročná.
Podľa hovorkyne Matuškovej sú obrazy v poriadku, čo mali dokázať výsledky auditu diplomovanej reštaurátorky. „Ich stav je porovnateľný s bežným dobrým stavom obrazov v iných galériách. Na obrazoch sa nenachádzajú, a ani sa predtým nenachádzali žiadne vážne poškodenia či plesne, nie je preto potrebné ich reštaurovať. V decembri minulého roku pritom prebehlo ich bežné ošetrenie,“ vysvetlila hovorkyňa. Ako dodala, vedenie Matice sa aj napriek tomu rozhodlo v najbližšom období osloviť Slovenskú národnú galériu, aby vykonala preventívnu fumigáciu (ošetrenie plynom, pozn. red.) obrazov. „Sumu, ktorú za túto fumigáciu zaplatí Matica, vyčísli až Slovenská národná galéria pri objednávke,“ uzavrela Matušková.