Kedy do penzie? Každý to má vedieť päť rokov vopred

Na rozdiel od koaličných partnerov zo Smeru a SNS nepovažuje Most-Híd za správnu cestu stanoviť ústavným zákonom vekový strop pre odchod do dôchodku.

19.02.2018 12:00
dôchodca chlapec dedko vnuk hra Foto:
Ilustračné foto.
debata (47)

Znamenalo by to totiž v budúcnosti vážne bremeno pre verejné financie, oznámil po sobotňajšom rokovaní Republikovej rady v Bratislave líder strany Béla Bugár. Zároveň však naznačil inú úpravu penzijného systému, ktorú chce Most-Híd v najbližšom čase iniciovať. „Dôležitejšie je, aby každý, kto je pred dôchodkom, aspoň päť rokov vopred vedel, kedy doň pôjde,“ spresnil.

Čo tento zámer znamená? Pravda je, že drvivá väčšina občanov v aktívnom veku v súčasnosti nevie presný dátum svojho odchodu na odpočinok. Penzijný vek sa totiž v súčasnosti nad aktuálnu hranicu každoročne navyšuje o istý počet ďalších dní. Každý nový prírastok je pritom oficiálne známy iba v októbri roku predchádzajúcemu tomu, v ktorom tieto nové dni majú pribudnúť.

V akom veku by sa išlo do dôchodku pri pridaní dvoch mesiacov ročne

rok ročník narodenia dôchodkový vek
2018 1956 62 rokov + 139 dní (cca 5 mesiacov)
2019 1957 62 rokov + 7 mesiacov
2020 1958 62 rokov + 9 mesiacov
2021 1959 62 rokov + 11 mesiacov
2022 1960 63 rokov + 1 mesiac
2023 1961 63 rokov + 3 mesiace
2024 1962 63 rokov + 5 mesiacov
2025 1963 63 rokov + 7 mesiacov
2026 1964 63 rokov + 9 mesiacov
2027 1965 63 rokov + 11 mesiacov
2028 1966 64 rokov (dôchodkový strop?)
Pozn.: Výpočet je iba orientačný, pri úvahe, že by sa uzákonil rast penzijného veku každý rok presne o 2 mesiace.

Čiže, v termíne odchodu do starobného dôchodku dnes nemôžu mať jasno ani len tí, ktorí sa naň chystajú už na budúci rok. Konkrétne ľudia narodení v roku 1957, na ktorých sa nevzťahujú výnimky súvisiace s počtom narodených detí či rizikovosťou vykonávanej práce.

„Každý však predsa má právo poznať dátum, kedy získa nárok na starobnú dávku, s dlhším časovým predstihom. Aby si prípadne mohol naplánovať isté aktivity, na ktoré v zamestnaní nie je čas. Aby mal mať šancu vedieť, kedy bude k dispozícii pri výchove vnúčat, pri opatrovaní rodičov. Či dokedy smie počítať s príjmom z práce a na tom základe si požičať, prípadne investovať peniaze,“ priblížil Pravde ideu zmeny dôveryhodný zdroj z prostredia Mostu-Híd.

V súčasnosti je odchodová hranica 62 rokov plus 139 dní. „Deň D“ teda presne poznajú len tohtoroční adepti na žiadosť o penzijnú dávku. Pre ďalšie roky sú prírastky zatiaľ veľkou neznámou. „Možno iba predpokladať, že počet pridaných dní už bude nižší,“ dokázal v tejto súvislosti zatiaľ uviesť hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Ako sa počíta prírastok k dôchodkovému veku podľa súčasného zákona

  • Vypočítava sa každý rok ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života, akú 62-ročný človek strávi na dôchodku (hodnota spoločná pre mužov a ženy) v tzv. prvom a druhom referenčnom období a vynásobí sa číslom 365 (výsledok je v dňoch a zaokrúhľuje sa na celé číslo nadol). Priemerná dĺžka dožitia sa zisťuje na základe údajov Štatistického úradu SR.
  • Prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia (napr. pre rok 2019 trvá od roku 2012 do roku 2016) a druhé sa začína 8 a končí 4 roky pred rokom zvýšenia (pre rok 2019 trvá od roku 2011 do roku 2015).
  • Počet dní zvýšenia ministerstvo práce každoročne oznamuje vyhláškou, údaj musí byť verejnosti známy najneskôr do 31. októbra roka, ktorý predchádza danému roku navýšenia (pre rok 2019 do 31. októbra 2018).

Určiť dátum odchodu s výhľadom na päť rokov súčasná zákonná úprava neumožňuje. Do exaktného vzorca totiž vstupujú parametre o strednom veku dožitia, ktoré sú len o tri roky staršie oproti roku, pre ktorý sa prírastok počíta. Teda pre výpočet prídavku v roku 2020 treba údaje z roku 2017 a podobne. Aj pridávané dni preto možno vyrátať maximálne na tri roky vopred, ale aj to je otázne, pretože Štatistický úrad musí mať najprv tieto čísla k dispozícii.

Pri zmene výpočtového modelu, ktorý by umožnil aspoň päťročný predstih určenia dátumu, prichádzajú podľa zdroja Pravdy do úvahy dve možnosti. Buď sa zmení súčasný vzorec, aby doň vstupovali staršie štatistické údaje, alebo – čo je oveľa pravdepodobnejšie – predlžovanie sa ustanoví konštantným každoročným prídavkom, napríklad v rozsahu dvoch mesiacov, teda podobne, ako sa v súčasnosti zvyšuje vek napríklad v Česku.

Orientačný výpočet pridaných dní pre rok 2019

1. referenčné obdobie 18,73 18,92 19,21 18,99 19,49 19,07
2. referenčné obdobie 18,63 18,73 18,92 19,21 18,99 18,90
  • rozdiel: (19,07 – 18,90) = 0,17
  • počet dní pridaných v roku 2019: 0,17 × 365 = 62,05, po zaokrúhlení 62
  • dôchodkový vek v roku 2019: 62 rokov + 76 dní (pridané v roku 2017) + 63 dní (pridá sa v roku 2018) + 62 dní (pridá sa v roku 2019) = 62 rokov + 201 dní
Zdroj: Údaje ŠÚ SR a ministerstva práce

Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV nie je síce zámer Mostu-Híd zlý, no zároveň ani nemá hlbší zmysel. „Je to tak trochu búrka v pohári vody,“ mieni Páleník. Podľa neho ľudia v preddôchodkovom veku nepotrebujú vedieť termín odchodu „na deň“ presne. A približne si ho vedia vypočítať aj teraz, s predstihom piatich rokov určite.

Páleník súhlasí, že nespornou výhodou súčasného modelu je absolútna apolitickosť, keďže prírastok k dôchodkovému veku je objektívne číslo a striedajúce sa politické garnitúry naň nemajú žiadny vplyv. „Ak by sa predlžovalo konštantne, počet pridávaných mesiacov by sa politickými zásahmi asi dal meniť ľahšie. Niekto by rozhodol, že sa v niektorých rokoch pre zmenu pridá len mesiac alebo nič,“ pripúšťa odborník.

Za oveľa dôležitejšiu v úvahách o dôchodkovom veku – aj v súvislosti so súčasnými debatami o tom, či jeho horný limit má byť 64 alebo 65 rokov – však Páleník považuje celkovú zmenu uhla pohľadu na tento problém. Myslí si, že by sa mal skôr stanoviť akýsi „minimálny“ odchodový vek, ktorý by sa mal odvíjať od veku, ktorého je človek v priemere schopný dožiť sa v plnom zdraví. Ako upozorňuje, tento vek je na Slovensku aj o desať rokov kratší ako v najvyspelejších štátoch EÚ.

„Bola by tu pre štát motivácia skvalitňovať zdravotníctvo, aby sa minimálny vek neustále zvyšoval,“ uvažuje. Ak budú ľudia zdraví a výkonní, sami podľa Páleníka budú chcieť pracovať čo najdlhšie. Navrhuje však v tejto súvislosti aj inú zásadnú novinku – kto sa raz rozhodne poberať penzijnú dávku, nemal by už mať zároveň príjem zo zamestnania.

Automatickú úpravu dôchodkového veku zaviedla penzijná reforma prijatá za predchádzajúcej jednofarebnej vlády Roberta Fica v lete 2012. Na jej základe sa prírastky dôchodkového veku od roku 2017 každoročne počítajú vzorcom, ktorý zohľadňuje stále stúpajúci priemerný vek dožitia. Hneď v prvom roku účinnosti sa odchodový vek zvýšil z dovtedajších 62 rokov o 76 dní. Tento rok k nim pribudlo ďalších 63 dní. Navýšenie pre rok 2019 bude oficiálne známe až v októbri tohto roku, keď sa oznámi vyhláškou ministerstva práce. Neoficiálne už Pravda na základe svojich prepočtov informovala, že by to malo byť 62 dní.

Slovensko sa stále radí k európskym krajinám s najnižším dôchodkovým vekom, najmä muži patria k najmladším penzistom Európy. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu. Vo Veľkej Británii aj v Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch, zatiaľ bez úvahy ďalšieho navyšovania.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #odchod do dôchodku #penzie