Prelomový zákon o drogách zrejme narazí

Pol gramu heroínu či gram konope by už nemusel znamenať hrozbu väzenia, ale iba pokutu. Aj s takouto zmenou počíta návrh zákona z dielne rezortu spravodlivosti, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných a psychotropných látok. Snahu o zmeny drogovej politiky ohlásila Žitňanská ešte vlani v októbri, a už vtedy bolo jasné, že to nebude mať ľahké. Nielen národniari dávajú od návrhu ruky preč, oporu ministerka zrejme nenájde ani v strane Smer.

Rezort spravodlivosti svoje plány odôvodňuje tým, že hoci má Slovensko v oblasti drog jednu z najprísnejších legislatív, hrozba vysokých trestov nemá preventívny, ba ani odstrašujúci účinok. „Súčasný systém vedie ku kriminalizácii užívateľov drog, prevažne v kategórií osôb do 30 rokov, pričom sa zameriava najmä na následok vo forme udelenia trestnej sankcie a nevenuje sa dostatočne príčinám, ktoré vedú k páchaniu tejto trestnej činnosti,“ píše ministerstvo v predkladacej správe návrhu zákona. Postihovaní by tak primárne nemali byť užívatelia, ale predovšetkým díleri drog.

Držba drog by aj naďalej zostala nelegálna, ale pri menších, tzv. nepatrných množstvách by išlo len o priestupok a platili by nižšie tresty. Pokuta maximálne 165 eur by hrozila za držbu napríklad pol gramu heroínu, 0,2 gramu pervitínu alebo amfetamínu, 1 gramu konope či 0,3 gramu kokaínu. Až v prípade opakovaného porušenia zákona v priebehu 12 mesiacov by išlo o trestný čin. Rezort plánuje účinnosť zákona od 1. júla.

Zatiaľ však nie je isté, či sa liberalizácia drogovej politiky stane realitou, novinka bude mať zrejme problém nájsť dostatočnú podporu v parlamente. Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák v pondelok vyhlásil, že národniari návrh v súčasnom znení nepodporia.

„Budú o tom rokovať ešte koaliční lídri a potom zaujmeme stanovisko, ale skôr si myslíme, že rezort spravodlivosti by sa mal venovať viac prieťahom v konaní na súdoch a vymožiteľnosti práva,“ myslí si Bernaťák. Ako dodal, dôraz treba klásť na prevenciu. „Nie na dekriminalizáciu drog, navyše kokaínu a heroínu,“ skonštatoval. SNS už avizovala, že podrobnejšie sa k zákonu vyjadrí dnes na tlačovej konferencii.

Nad návrhom škrípu zubami aj ďalší zákonodarcovia. „Neviem si predstaviť, že by som za takýto návrh zákona zahlasoval,“ reagoval vlani v októbri predseda poslaneckého klubu Smeru a podpredseda parlamentu Martin Glváč. Včera pre Pravdu spresnil, že záleží na tom, akú podobu zákon napokon bude mať. „Uvidíme, v akej podobe prejde, a potom sa tým budeme zaoberať,“ skonštatoval Glváč s dôvetkom, že ak pôjde o rovnaký návrh, aký bol prezentovaný na jeseň, bude s ním mať problém.

Je teda otázne, či Žitňanskej novinka prejde. Ak by ju aj ministri schválili, v parlamente môže ešte tvrdo naraziť. Ministerka sa návrh aj napriek tomu nechystá z rokovania vlády stiahnuť. „Návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády. Prešiel štandardným legislatívnym procesom vrátane predbežného pripomienkovania, riadneho medzirezortného pripomienkovania, Radou vlády pre protidrogovú politiku, Legislatívnou radou vlády. V procese neboli vznesené také pripomienky, na ktorých by sme sa nevedeli s inými rezortmi dohodnúť. Návrh predkladáme bez rozporov,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

Ani expert ministerstva zdravotníctva na liečbu závislostí Ľubomír Okruhlica nad dekriminalizáciou neláme palicu. „Všetko ukáže prax, ale zámer návrhu je dobrý. Samotné užívanie drog, najmä opakované, je zdravotný problém. Preto sú aj všetky legislatívne opatrenia nastavené tak, aby sa užívanie minimalizovalo. No zdá sa mi ľudskejšie, ak ľudia, najmä mladí, ktorí budú zachytení s malým množstvom drogy, nebudú automaticky trestaní. Najmä ak budú vyšetrení a v prípade potreby liečení,“ nazdáva sa uznávaný psychiater.

„Avšak celá táto zmena je delikátna vec a dôsledky budú závisieť od toho, ako sa bude v praxi aplikovať. Môže sa stať aj to, že tá psychologická bariéra či obava sa najmä u mladých zníži a budú užívať viac drog. Alebo aj nie, a k nárastu užívania vôbec nemusí dôjsť. Môže sa to podariť bez toho, aby boli užívatelia zbytočne kriminalizovaní. A bolo im možné pomôcť,“ verí Okruhlica.

Ako ďalej priblížil, v niektorých krajinách priniesla takáto zmena pozitívne výsledky. Napríklad v Portugalsku posudzuje zachytených užívateľov tím odborníkov. Užívatelia potom majú dvojročné obdobie sledovania, či s drogami prestali. Dočasne sa tak ich trestné stíhanie odloží.

„Od dekriminalizácie v roku 2001 došlo za desať rokov k výraznému poklesu odsúdených na väzenie kvôli drogovým trestným činom. Počet zachytených osôb s drogami sa po počiatočnom poklese do roku 2010 postupne priblížil na úroveň pred dekriminalizáciou,“ opísal Okruhlica, podľa ktorého bolo hlavnou ideou pomôcť ľuďom liečiť sa, nie iba ich trestať.

Lekár upozorňuje aj na to, že s dekriminalizáciou sa môžu spájať aj neželané javy. V americkom štáte Colorado nevyhnala dekriminalizácia a legalizácia marihuany „trávu“ z čierneho trhu, navyše sa v nelegálne predávanej droge zvýšila koncentrácia THC (účinná látka v marihuane, pozn. red.). Stúpol tiež počet mladých, ktorí siahli po marihuanovej cigarete – zatiaľ čo v roku 2005 ošetrili pre následky užívania kanabisu na urgentoch 105 detí, v roku 2014 to bolo až 631.

Drogy sú od roku 2011 dekrimina­lizované aj u našich západných susedov. Ani tam sa situácia nezmenila k lepšiemu. Hoci v roku 2015 došlo v Česku k miernemu poklesu užívania marihuany, v skupine mladých vo veku 15 až 19 rokov nastal nárast.