Žitňanská by dnes mala predložiť na rokovanie vlády prelomový zákon o drogách. Docieliť ním chce, aby držba malého, tzv. nepatrného množstva drogy, aj tvrdej, bola iba priestupkom s maximálnou pokutou 165 eur. Dnes sa to považuje za trestný čin.
Koaličná SNS avizovala na utorok tlačovú konferenciu, kde chcela vyjadriť nesúhlas so Žitňanskej návrhom. Nakoniec tlačovku zrušila a na svojom webe zverejnila stanovisko. Z neho vyplýva, že jej ministri zákon vo vláde nepodporia. Strana trvá na tom, aby o tejto téme prebehla celospoločenská diskusia. „Myslíme si, že dôraz treba dať na prevenciu a nie na dekriminalizáciu drog, navyše heroínu alebo kokaínu,“ myslí si predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Vláda na tom padať nebude, to nie sú personálne záležitosti, ani sa netýkajú veľkých balíkov peňazí. Koaličným partnerom nebude stáť za to, aby príliš tlačili na pílu za cenu, že by bola koalícia v ohrození.politológ Tomáš Koziak
Jeho stranícky kolega a predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Štefan Zelník dodáva, že by mohlo dôjsť k zvýšeniu nákladov na zdravotníctvo z dôvodu investícií do liečebných inštitúcií. „Na Slovensku narástol za posledné dve desaťročia počet liečených užívateľov drog viac ako o 50 percent. S dekriminalizáciou sa očakáva, že sa automaticky zvýši dopyt po týchto látkach, keďže sa odbúrava psychologická zábrana voči užívaniu drog. Po roku až dvoch sa predpokladá výrazné zvýšenie užívateľov drog,“ varuje Zelník.
Hoci SNS odmietala dekriminalizáciu drog už na jeseň minulého roka, tri ministerstvá, ktoré vedú jej nominanti, v medzirezortnom pripomienkovaní proti návrhu jednoznačne nevystúpili. Nie je však isté, či by novela vôbec prešla parlamentom. Jednotný názor na uvoľnenie pravidiel v tejto oblasti nie je ani v klube Smeru. Proti dekriminalizácii tvrdých drog je aj opozičná SaS.
Foto: SITA, Pavel Neubauer
Denník Pravda sa opýtal rezortu spravodlivosti, čo teraz urobí ministerka Žitňanská. Jej hovorca Peter Bubla skonštatoval, že ďalší postup závisí od dohody v koalícii. „V každom prípade platí, že predložený návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády. Prešiel štandardným legislatívnym procesom, vrátane predbežného pripomienkovania, riadneho medzirezortného pripomienkovania, Radou vlády pre protidrogovú politiku, Legislatívnou radou vlády. V procese neboli vznesené také pripomienky, na ktorých by sme sa nevedeli s inými rezortmi dohodnúť. Návrh predkladáme bez rozporov,“ zdôraznil Bubla.
Politológ Tomáš Koziak sa nazdáva, že pri príprave zákona zrejme zlyhala komunikácia. „Svoje stanoviská by mali predložiť predstavitelia jednotlivých koaličných strán, ktorí sú zodpovední za odbornú stránku pri prijímaní takéhoto zákona. Návrh by mal byť výsledkom vzájomnej dohody. Pretože ak by ho ministerka Žitňanská poslala do parlamentu, tam by už mohlo dôjsť k väčšiemu sporu,“ upozornil politológ.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Dodáva však, že otázka dekriminalizácie drog nie je témou, ktorá by mala dramaticky rozkývať koalíciu. „Vláda na tom padať nebude, to nie sú personálne záležitosti, ani sa netýkajú veľkých balíkov peňazí. Koaličným partnerom nebude stáť za to, aby príliš tlačili na pílu za cenu, že by bola koalícia v ohrození,“ dodal Koziak.
Podľa jeho slov je minimálne zvláštne, že ministri za SNS v pripomienkovaní proti návrhu neprotestovali. „V tomto prípade by si mala SNS pozrieť do vlastnej kuchyne, akým spôsobom sa správa v koalícii. Pretože sa môže stať, že ostatní ju nebudú považovať za dôveryhodného partnera. Takto sa seriózna koaličná politika robiť nemôže,“ myslí si politológ.
Podobne to vidí aj politológ Michal Horský. „Nepochybne ide o koaličné faux pas, no napriek tomu sa nazdávam, že z tohto dáždika búrka nebude,“ mieni Horský.
Medzi SNS a Mostom-Híd to aktuálne škrípe aj v inej veci. Jablkom sváru sú dvojjazyčné dopravné značky, ktoré by mali pribudnúť v obciach s aspoň 20-percentnou národnostnou menšinou. Takých je v súčasnosti na Slovensku vyše 600. Zmenou prejdú aj dvojjazyčné tabule označujúce názvy obcí.
V súčasnosti sú názvy v jazyku menšín umiestnené na menších modrých tabuliach, po novom budú biele a rovnako veľké ako tie so slovenským názvom, no budú olemované modrým rámom. „Zmena veľkosti a dizajnu značky zjednotí používanie cestných tabúľ a zvýši prehľadnosť dopravného značenia,“ verí minister dopravy z Mostu-Híd Árpád Érsek. Na cestách prvej triedy by sa malo postupne zmeniť 384 tabúľ, z toho 325 bude maďarských a zvyšok v rusínskom jazyku.
Podľa poslanca Antona Hrnka (SNS) ide o opatrenie nad rámec koaličnej zmluvy, ktorá hovorí o status quo v menšinovej oblasti. „O ničom takom sa v koalícii nehovorilo,“ vyhlásil pre agentúru SITA s tým, že ho takáto aktivita prekvapila. Nepozdáva sa ani poslancovi za Smer Jánovi Podmanickému, podľa ktorého boli slovensko-maďarské vzťahy už dlhodobo na dobrej úrovni.
"Žiaľ, takéto nešťastné jednostranné kroky spôsobia len to, že sa znovu začne zvyšovať napätie. Myslím si, že vôbec nebolo treba robiť takéto kroky, pretože príslušníci maďarskej národnostnej menšiny nijakým spôsobom neavizovali, že nerozumejú dodatkovej dopravnej tabuli alebo že dostatočne dobre nevidia tabuľu, ktorá označuje ich obec v jazyku národnostnej menšiny,“ myslí si Podmanický.
Strana Most-Híd reagovala konštatovaním, že „hysterické reakcie niektorých politikov“ svedčia o obmedzenom chápaní menšinových práv a zbytočne vytvárajú napätie. Predseda strany Béla Bugár zdôrazňuje, že dvojjazyčné tabule a dopravné značky majú symbolický význam a slovenským nápisom neublížia. „Sú prejavom a dôkazom toho, že na Slovensku sa postupne dostávame na vyššiu, sebavedomejšiu úroveň postojov k jazykovým právam príslušníkov národnostných menšín," mieni Bugár.
Politológ Horský predpokladá, že ani na tejto téme by nemal vzniknúť vážny koaličný spor. Podľa jeho názoru sa za konaním Mostu-Híd skrýva snaha získať viac voličov spomedzi príslušníkov maďarskej menšiny, pretože mu hrozí vypadnutie z parlamentu. „Keďže voliči Lucie Žitňanskej či poslanca Františka Šebeja necítia, že títo poslanci obhajujú ich záujmy, Béla Bugár sa postupne tejto voličskej skupiny vzdáva a pokúša sa ju nahradiť témami a programom SMK,“ komentuje Horský.
Koziak však upozorňuje, že tabule a značky môžu byť v koalícii problémom väčším ako dekriminalizácia drog. „Tento spor vychádza z programovej orientácie oboch týchto strán. Aj toto bol jeden z rizikových bodov, na ktorý sa upozorňovalo pri vzniku koalície – že pokiaľ príde k záležitostiam, ktoré sa týkajú ochrany menšinových práv, tak tu môže mať SNS s Mostom vážny problém. Skutočne si neviem predstaviť, kto by mal v tejto situácii ustúpiť,“ povedal politológ a dodal, že s blížiacimi sa voľbami môže podobných konfliktov pribúdať. „Budú musieť viac hrať na svojich voličov, než na budúci osud koalície,“ uzavrel Koziak.