Žitňanskej návrhy na vláde: Dekriminalizácia drog nie, prísnejšie tresty teroristom áno

, 21.02.2018 11:00, aktualizované: 14:33
SR Bratislava vláda 89. schôdza
Na snímke vľavo minister životného prostredia SR László Sólymos a podpredsedníčka vlády SR a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (tretia zľava ) prichádzajú na rokovanie 89. schôdze vlády Slovenskej republiky v Bratislave. Autor: ,

Vláda v stredu nerokovala o dekriminalizáci drog.

Predkladateľka návrhu ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská návrh stiahla z rokovania kabinetu.

Na koaličnej rade sa proti schváleniu návrhu postavila Slovenská národná strana. Tá odmieta dekriminalizovať držbu tvrdých drog. Národniari tiež nechcú akceptovať, aby zákon stanovil gramáž drogy, ktorú možno prechovávať. SNS to považuje za scestné. Dohodli sa na tom lídri vládnych strán.

Žitňanská: Námietky partnerov mohli byť na stole skôr

Ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd) mrzí, že medializované námietky k súčasnému zneniu návrhu zákona o čiastočnej dekriminalizácii drog nezazneli počas dlhého legislatívneho procesu. Vyjadrila sa tak po rokovaní vlády, na ktorom bol bod programu o drogách vyradený.

Podľa jej názoru je odlišovanie tvrdých a mäkkých drog istou cestou k diskusii a jej rezort je pripravený vyhotoviť aj verziu, ktorá by dekriminalizovala iba mäkkšie návykové látky. „Pripravíme nový návrh, v ktorom budú zahrnuté pripomienky koaličných partnerov,“ povedala po rokovaní Žitňanská. Zatiaľ však nevedela určiť, kedy by mohol byť nový materiál pripravený.

„Mňa osobne mrzí, že v rámci celého dlhého legislatívneho procesu súčasné námietky nikto nepoložil na stôl. V takom prípade sme sa mohli na tieto témy rozprávať oveľa skôr,“ uviedla Žitňanská. Proti súčasnému zneniu bola najmä Slovenská národná strana, ktorá v utorok avizovala, že jej predstavitelia zákon v takejto forme nepodporia.

„Pri odbornej verejnosti je zhoda, že súčasná, na papieri veľmi tvrdá právna úprava často nesmeruje k tomu, že by sme dokázali zachytávať obchodníkov s drogami, ale naopak, kriminalizujeme najmä mladých ľudí, ktorí iba experimentujú,“ priblížila ministerka. Ročne pribudne približne 300 až 400 potrestaných ľudí za užívanie návykových látok.

Liečba a diagnostika

Podľa Žitňanskej je dôležitejšia u mladých ľudí diagnostika, či liečenie. „Lepšie je ísť cestou zdravotníckej pomoci alebo samotného liečenia ako kriminalizáciou,“ doplnila a dodala, že podľa oficiálnych štatistík až 30 percent mladých ľudí vyskúšalo marihuanu, čo inými slovami znamená, že každému tretiemu z nich hrozí trestné stíhanie.

Ministerka ešte v októbri minulého roka návrh zákona odôvodňovala tým, že prísne by mali byť postihovaní najmä tí, ktorí riešia drogy vo veľkom a za dôležité považuje aj pomoc a prevenciu v prípade drobných užívateľov drog. Navrhovanou legislatívou sa rezort podľa Žitňanskej snažil stanoviť hranicu medzi trestným činom a priestupkom, ale držba akéhokoľvek množstva drogy by bola naďalej protiprávna.

Vláda schválila novelu Trestného zákona o trestných činoch spojených s terorizmom, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Po novom bude možné prísnejšie trestať možných páchateľov, čím rezort reaguje na požiadavky vyplývajúce z bezpečnostnej situácie v Európe.

Pri spáchaní teroristického útoku, čo zahŕňa napríklad použitie výbušniny či chemických zbraní, bude hroziť páchateľovi trest 25 rokov odňatia slobody až doživotie. Za niektoré formy účasti páchateľov na terorizme hrozí odňatie slobody na sedem až pätnásť rokov. V prípade verejného podnecovania účasti na podobných akciách bude hroziť páchateľom trest na tri až desať rokov.

Za financovanie terorizmu bude hroziť páchateľom trest na päť až pätnásť rokov. Výnimočným 20-ročným väzením sa môžu potrestať takí páchatelia, ktorí rovnaký trestný čin spáchajú vo veľkom rozsahu, či ako členovia nebezpečnej skupiny či zoskupenia. Kto pricestuje na územie Slovenskej republiky za účelom spáchania trestných činov terorizmu, môže byť potrestaný na odňatie slobody v rozsahu piatich až dvanástich rokov. Tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2018, respektíve časť novely až od 1. júna 2019.

Odbudne ďalších 10 envirozáťaží

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zlikviduje ďalších desať environmentálnych záťaží na Slovensku. Rozhodla o tom vláda, ktorá schválila návrh MŽP na určenie príslušného ministerstva, zodpovedného za odstránenie týchto záťaží. Určenie príslušného ministerstva je pritom jednou z podmienok na žiadosť o nenávratný finančný príspevok na sanáciu environmentálnej záťaže. Financie na likvidáciu environmentálnych záťaží budú zabezpečené z európskych fondov v rámci projektu Operačný program Kvalita životného prostredia, v ktorom je na tento účel vyčlenených 180 miliónov eur.

Envirorezort podľa materiálu bude likvidovať starú skládku komunálneho odpadu Drahý vrch v Starej Turej (okr. Nové Mesto nad Váhom), dve skládky koželužní v Bošanoch (okr. Partizánske), skládku popolčeka v Horných Našticiach (okr. Bánovce nad Bebravou), dva sklady pesticídov v Novej Dedine (okr. Levice) a Čeľovciach (okr. Trebišov), staré skládky odpadu v Giraltovciach (okr. Svidník) a Starej Ľubovni ako aj znečistenie po čistiarňach v Leviciach a po bývalých sklárňach v Utekáči (okr. Poltár). Výška finančných výdavkov na sanáciu spomínaných environmentálnych záťaží bude závisieť od rozsahu znečistenia a výberu sanačných metód.

Zameranie zahraničnej politiky

Európska politika a slovenské postoje k vývoji v EÚ vrátane migrácie, brexitu či viacročného finančného rámca, bezpečnosť, NATO, európska obrana, regionálna a bilaterálna spolupráca v rámci EÚ, vonkajšie vzťahy a spolupráca s tretími krajinami, efektívny multilateralizmus, ekonomická diplomacia či konzulárna pomoc a Slováci žijúci v zahraničí sú hlavné témy, ktorým sa venuje Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2017 a jej zameraní na rok 2018.

Dokument je hlavný krátkodobý politický plánovací dokument zahraničnej a európskej politiky SR, ktorý sústreďuje pozornosť na kľúčové momenty a dynamiku v plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2017 a stanovuje hlavné priority pre rok 2018. Materiál schválila vláda.

Príspevok na ochranu hraníc v Líbyi

Slovensko dá ďalších takmer deväť miliónov eur na riešenie migračnej krízy v Afrike. Príspevok, ktorý avizovali lídri V4, Talianska a Európskej komisie na decembrovom summite, schválila vláda.

Príspevok krajín Visegrádskej štvorky je vo výške 35 miliónov eur, čo na jednu krajinu vychádza 8 750 000 eur. Ako sa ďalej uvádza v materiáli, maďarské predsedníctvo vo V4 navrhlo, aby sa peniaze použili na financovanie projektu zvereneckého fondu „Integrované riadenie hraníc“ (IBM). Tento projekt vykonáva talianske ministerstvo vnútra.

„Realizácia projektu prebieha na severe (pobrežie) a na juhu Líbye, pričom operačné centrá, ktoré sa budujú ako súčasť prvej fázy projektu, sa budú nachádzať v Tripolise. Súčasťou projektu je obnova hliadkových lodí či tréningy bezpečnostných zložiek v Líbyi na ochranu hraníc. Zdroje by mali zároveň slúžiť na vybudovanie líbyjského Maritime rescue and coordination centre (monitorovanie, vyhľadávanie a záchrana – SAR),“ približuje projekt vládny dokument. Tento projekt je v súlade s pozíciou SR, ktorá podporuje posilňovanie hraníc s cieľom riadenia migračných tokov.

Zriadenie Rady vlády pre rozvoj zamestnanosti

Vláda schválila návrh na zriadenie Rady vlády SR pre rozvoj zamestnanosti. Pôjde o poradný a iniciatívny orgán vlády, ktorý má monitorovať aktuálny stav trhu práce a služieb zamestnanosti na Slovensku a navrhovať opatrenia na odstraňovanie dôvodov nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce. Rada bude mať 15 členov, štyroch z nich navrhnú zamestnávatelia a troch odborári.

Rada vlády SR pre rozvoj zamestnanosti má tiež odporúčať príslušným ministrom skúmať príčiny ovplyvňujúce aktuálny stav trhu práce na Slovensku, koordinovať rezortné politiky pri rozvoji zamestnanosti s dôrazom na zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce a vyjadrovať sa k prognózam vývoja na trhu práce. Medzi jej kompetencie bude patriť aj koordinácia plnenia Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020. Rada by tiež mala zaujímať stanovisko k štruktúre, obsahu a cieľovým skupinám národných projektov a dopytových-orientovaných projektov pre oblasť vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Jedno zasadnutie rady by si malo zo štátneho rozpočtu vyžiadať výdavky v sume 50 eur. Do konca tohto roka by tak činnosť rady stála odhadovaných 200 eur a v ďalších rokoch asi 300 eur.

#vláda #Lucia Žitňanská #dekriminalizácia drog
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku