Úzkostnými poruchami na Slovensku trpí 20 percent populácie, depresiami 16 percent. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2012 navštívilo psychiatrické ambulancie 1,6 milióna ľudí, v roku 2016 ich bolo o stotisíc viac.
Štatistiky za rok 2012 hovoria o 41-tisíc hospitalizovaných pacientoch, o štyri roky neskôr je to už 43-tisíc. Narastajúcu tendenciu má aj spotreba liekov. Najvyšší nárast je v skupine psycholeptík, za posledných päť rokov stúpla ich spotreba z 23 miliónov na 27 miliónov balení ročne.
Samotní psychiatri uvádzajú, že realita je ešte horšia, ako ukazujú štatistiky. „Narastajú počty úzkostných porúch a závislostí. Dôvodom sú ťažké životné situácie, nezamestnanosť, invalidizácia či čoraz horší zdravotný stav obyvateľstva,“ tvrdí odborník, ktorý si neprial zverejniť svoje meno. V ambulanciách sa kopia pacienti, na ktorých potrebujú čas. „Nie je to ako u všeobecného lekára, ktorý vyšetrí aj 70 – 80 ľudí, ja na jeho vyšetrenie potrebujem viac času,“ poznamenal.
V susednom Česku majú podobný problém. Za posledných 15 rokov zaznamenali 80-percentný nárast pacientov v ambulanciách, pritom počet psychiatrov sa nezvyšuje. Ministerstvo zdravotníctva tam v súčasnosti pracuje na veľkej reforme psychiatrickej starostlivosti, ktorá počíta s tým, že ľahšie duševné stavy by mohli riešiť psychológovia. Podobný plán má aj náš zdravotnícky rezort.
Nedostatok odborníkov konštatuje Národný program duševného zdravia, ktorého aktualizáciu v januári tohto roka schválila vláda. Na jedného psychiatra pripadá v zdravotníckych zariadeniach viac ako 15 postelí, čo je podľa rezortu veľa. Ich nedostatok je v niektorých častiach krajiny alarmujúci.
Ministerstvo pripravuje celkovú koncepciu rozvoja psychiatrickej starostlivosti. „Na liečbe ľahších duševných porúch predpokladáme napríklad spoluúčasť aj všeobecných lekárov a psychológov s cieľom znížiť zaťaženosť psychiatrov poskytujúcich ambulantnú zdravotnú starostlivosť,“ povedala jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Spolupráca so všeobecnými lekármi pre deti a dorast by navyše podľa nej umožnila včasnú liečbu schizofrénie. Do programov podpory a prevencie duševného zdravia odporúča rezort zapojiť aj úrady verejného zdravotníctva. V rámci koncepcie sa podľa Eliášovej zvažuje aj rozšírenie psychiatrických stacionárov a komunitnej starostlivosti.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ivan Doci nevedel presne odpovedať na otázku, či by ľahšie choroby mohol liečiť psychológ. Vysvetlil to tým, že neexistuje presná odborná definícia pojmu – ľahší psychiatrický stav. „Je to pojem laický, preto z odborného hľadiska na túto otázku nie je možné exaktne odpovedať,“ poznamenal Doci.
Kompetencie psychológov a psychiatrov sú podľa hlavného odborníka dané predpismi a zákonmi. Psychológ nesmie predpisovať lieky a nemôže určovať psychiatrické diagnózy podľa platnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb. To je v kompetencii lekára psychiatra. „Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že psychiater diagnostikuje a lieči duševné poruchy a choroby a psychológ sa zaoberá duševne zdravými ľuďmi, ktorí majú nejaké problémy,“ doplnil Doci s tým, že venovať sa duševne chorým osobám by sa mal psychológ len v spolupráci so psychiatrom.
Návštevnosť psychiatrických ambulancií dospelých | |||
---|---|---|---|
rok | počty ľudí | počet ambulancií | počty hospitalizácií |
2012 | 1 666 144 | 392 | 41 840 |
2013 | 1 643 042 | 381 | 43 605 |
2014 | 1 648 521 | 387 | 44 010 |
2015 | 1 721 795 | 393 | 43 529 |
2016 | 1 702 055 | 389 | 43 516 |
Zvýšiť dostupnosť psychiatrov by sa podľa neho dalo presunmi, pretože vo väčších mestách ich je veľa, v menších regiónoch chýbajú. „Neviem, či by to bolo možné, keďže každý z nich už má svoju ambulanciu zabehnutú,“ dodal. Riešenie tohto problému je podľa neho komplikované a muselo by byť komplexné.
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychológiu Katarína Jandová si nemyslí, že bude jednoduché preniesť zodpovednosť zo psychiatrov na psychológov. „Vítame túto formu záujmu, ale je tam problém, pretože sa to nedá spraviť hneď teraz. Musí tomu predchádzať úprava viacerých dôležitých zákonitostí,“ mieni Jandová.
Vie si predstaviť, že by sa psychológovia starali o ľudí s úzkostnými stavmi, ale treba stanoviť hranicu, kedy je to už prípad pre psychiatra. „Len psychológ nie je kompetentný na to, aby posúdil ten stav, či treba lieky, alebo nie. Psychológ nie je lekár,“ uviedla. Ak by k zmene došlo, malo by sa tiež upraviť financovanie od zdravotných poisťovní. V akej výške, si teraz hlavná odborníčka nevie predstaviť.
Jandová upozornila, že minimálna sieť ambulantných psychologických služieb nie je dostatočne dimenzovaná. Hoci sa môže zdať, že psychológov je veľa, nie každý má kontrakt so zdravotnou poisťovňou.
Pacienti si, naopak, nemyslia, že by to bol zlý nápad, ak by niektoré duševné stavy riešili psychológovia. Dôvodov je viacero. „Už dnes psychiatri a psychológovia úzko spolupracujú a okrem toho je ešte stále veľa pacientov, ktorí z rozličných dôvodov nechcú ísť k psychiatrovi. Psychológ by mohol byť tým prvým kontaktom,“ povedala Marcela Barová, výkonná riaditeľka občianskeho združenia pre ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných Otvorme dvere, otvorme srdcia.
Psychológ by podľa nej mohol urobiť základné vyšetrenie, a ak by si pacientov zdravotný stav vyžadoval liečbu psychiatra, vedel by ho tam ľahšie nasmerovať.
Vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe dospela docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave k tomu, že väčšina ľudí sa nelieči.
„V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči, pri ľuďoch, ktorí majú príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ spresnila Bražinová. Príčinami tohto stavu môžu byť podľa nej nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.
- Pacienti vyhľadali psychiatrické ambulancie najčastejšie pre afektívne poruchy (zmena v náladách, neprimerane nadnesené nálady s prechodom do depresie, sprevádzané celkovou úrovňou aktivity, nástup súvisí so stresujúcimi udalosťami).
- Duševnými chorobami vyžadujúcimi hospitalizáciu boli najmä porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu, schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, organické duševné poruchy a afektívne poruchy.
- Muži boli najčastejšie hospitalizovaní s diagnózou porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu, u žien dominovala skupina diagnóz – schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.