Zákon prináša nové zbrane proti tyranom a množiteľom zvierat. Povinné čipovanie, vďaka ktorému bude jednoduchšie psy evidovať, ochranári zvierat vítajú. Otázne však je, či sa na ňom nebudú chcieť nabaliť nepoctiví zverolekári.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS) po schválení novely neskrývala radosť. „Systémovými opatreniami, povinnou evidenciou a čipovaním psov budeme bojovať proti množiteľom. Ide o historický krok smerom k zlepšeniu postavenia zvierat v našej krajine,“ verí Matečná.
Majitelia budú musieť priniesť psa k veterinárovi na začipovanie najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia a k novému vlastníkovi bude môcť putovať len vtedy, ak už bude začipovaný. Psy narodené do 31. augusta 2018 budú musieť mať čip najneskôr do 31. augusta 2019.
Veterinárny lekár následne psa zaeviduje do Centrálneho registra spoločenských zvierat (CRSZ). Zaznamenávať sa v ňom budú aj zmeny majiteľa či úhyn zvieraťa. Veterinárni inšpektori si preto dokážu ľahšie vytypovať podozrivých majiteľov a prísť ich skontrolovať. Za nezaevidovanie psa hrozia pokuty, pre fyzickú osobu do 800 eur a pre právnickú osobu až 3 500 eur. Novela by mala byť účinná od 1. septembra, verí rezort.
Ide už o druhý pokus o zavedenie povinného čipovania za posledné roky, prvý v roku 2013 stroskotal. Niektorí zverolekári si vtedy za tento úkon pýtali premrštené sumy. Poslanci napokon od čipovania upustili, v súčasnosti musia mať psy čip len vtedy, ak sa presúvajú do zahraničia.
Ministerka Matečná ešte vlani sľubovala, že chce podobným špekuláciám predísť. Riešením má byť stanovenie odporúčanej ceny. Hoci by veterinárov k ničomu nezaväzovala, pomohla by občanom lepšie sa v problematike zorientovať. Aj v súčasnosti sa ceny naprieč Slovenskom líšia, zatiaľ čo v jednej ambulancii zaplatí psičkár za tento úkon 10 eur, inde pokojne aj trojnásobok.
Rezort zatiaľ nezverejnil svoj pohľad na to, koľko by malo čipovanie stáť. Hovorca Vladimír Machalík len zopakoval, že ministerstvo sa v tejto veci dohodlo na spolupráci s komorou súkromných veterinárnych lekárov, ktorá má tiež záujem o transparentné čipovanie. Detaily nepriblížil, no dodal, že o nich bude rezort informovať.
Veterinárny lekár z Kežmarku Karol Baránek vysvetlil, že rozdiel v cenách môže mať viacero dôvodov. „Sú trochu odlišné v závislosti od výrobcu. Niektoré čipy sú veľmi malé, tie sú trochu drahšie. Rozdiel bude asi aj v tom, či ste v Bratislave, alebo niekde na dedine,“ myslí si Baránek. „Najrozumnejšie by asi bolo, keby cenu určil štát, aby sa takýmto rozdielom predišlo,“ mieni Baránek.
Prikazovať veterinárom, koľko majú za čipovanie pýtať, sa zrejme nebude. Aj predseda dozornej komisie Komory veterinárnych lekárov SR Ivan Riečan pre Pravdu uviedol, že ich organizácia nemôže zasahovať do cenotvorby za vykonávanie súkromných veterinárnych činností.
Ako priblížil, výsledná suma nie je úhradou iba za samotnú aplikáciu čipu. „Cena za čipovanie v sebe zahŕňa predchádzajúce vyšetrenie zvieraťa, kontrolu a aplikáciu transpondéra (čipu, pozn. red.), registráciu údajov o zvierati a majiteľovi do CRSZ, do zdravotnej dokumentácie zvieraťa a do vlastnej evidencie veterinárneho lekára. K tomu je potrebné prirátať aj materiálne náklady,“ vyratúva Riečan.
Ochranári z organizácie Zvierací ombudsman iniciatívu určiť odporúčanú cenu vítajú. Podľa ich slov tak ľudia zistia, či ich veterinár nie je predražený, a ak áno, pôjdu k inému. „Toto zároveň vyvolá tlak na veterinárov, aby zostali konkurencieschopní,“ verí Dorota Kráková zo Zvieracieho ombudsmana. Dodáva, že čipovanie nemá na Slovensku potrebnú tradíciu, a preto môže naraziť na odpor obyvateľov.
„Treba však vyvinúť snahu edukovať obyvateľov o nesporných výhodách čipovania. Každý, kto má osobný vzťah k svojmu domácemu miláčikovi, vie, aké je ťažké ho nájsť bez čipu, ak sa stratí. Zároveň je preukázané, že tam, kde sa zaviedlo čipovanie, rapídne klesol počet opustených či vyhodených zvierat a neetického množenia,“ objasnila ochranárka.
Zavedenie a následné zrušenie povinného čipovania pred piatimi rokmi označil zverolekár Baránek za nepochopiteľné. „Vtedy si hádam 80 percent ľudí dalo psíky začipovať a vďaka tomu sme našli veľa stratených psov, veľmi to pomohlo,“ spomína Baránek.
Čítačku na čipy dnes majú veterinári, útulky či karanténne stanice. Kráková verí, že v budúcnosti by ich mohli mať napríklad aj úrady verejnej správy. Nevylučuje, že by tak mohlo dochádzať k náhodným kontrolám. „Tak, ako sa dnes kontroluje, či majú psy známku, by sa mohlo kontrolovať aj to, či sú začipované,“ uzavrela ochranárka.