Ústav pamäti národa zorganizoval v deň 70. výročia komunistického mocenského prevratu v roku 1948 pietnu spomienku na obete komunizmu. Po pietnom akte položenia vencov prečítal vedúci Kancelárie prezidenta SR Štefan Rozkopál pozdravný list prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku.
„Schádzame sa tu v čase, keď opäť veľmi citlivo vnímame, že slobodné pomery nie sú nikdy definitívne zaručené. Úcta k tým, ktorí za tieto hodnoty položili životy, nás zaväzuje, aby sme nezabúdali a primerane tomu aj konali,“ citoval z listu prezidenta. S príhovormi vystúpili poslanci NR SR Anton Hrnko a Edita Pfundtner, ktorí upozornili na dôležitosť nezabúdať na obete komunizmu.
„Dnes už poznáme dostatočne veľa faktov na to, aby sme február 1948 odsúdili ako negatívny míľnik slovenských dejín. Veď priniesol nastolenie totalitného komunistického režimu potláčajúceho základné ľudské práva a náboženské slobody,“ prihovorila sa prítomným predsedníčka Správnej rady ÚPN Andrea Kluknavská. Pripomenula, že „sloboda nie je samozrejmosťou, jej cena je vysoká a zrodila sa z utrpenia tisícov nevinných“.
Predseda organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja Ján Litecký Šveda odsúdil vo svojom prejave ideologickú stránku bývalého režimu, ktorej súčasťou bola „nenávisť voči všetkému lepšiemu a krajšiemu“. Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner zdôraznil, že „žijúcich politických väzňov komunistického režimu stále ubúda a tí, ktorí žijú, sú už väčšinou vo vysokom veku. Ale ešte stále sú tu ako živí svedkovia týchto udalostí“.
Slovensko aj Česko si dnes pripomínajú 70. výročie uchopenia moci Komunistickou stranou Československa. Prezident Edvard Beneš 25. februára 1948 pod nátlakom komunistických politikov prijal demisiu 12 nekomunistických ministrov a podpísal vymenúvacie dekréty členov novej vlády navrhnutých Klementom Gottwaldom. Február 1948 alebo februárový puč bol komunistami nazývaný a oslavovaný ako Víťazný február alebo februárové víťazstvo pracujúceho ľudu.
Totalitná diktatúra, fakticky nastolená vonkajšou silou (ZSSR) za podpory domácich kolaborantov a masívnej propagandy, uvrhla krajinu do masových represií (vykonštruované súdne procesy, dlhoročné väzenia, popravy), do politickej a náboženskej neslobody, potláčania ľudských práv a zaostávania za demokratickým svetom. Pokus uvoľniť železné zovretie totality bol v auguste 1968 kruto potlačený tou istou veľmocou, ktorá sa podieľala na nastolení diktatúry.