V čom spočíva najväčšie nebezpečenstvo zimného smogu?
Najmä v prítomnosti znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré prekračujú limitné hodnoty stanovené pre škodliviny v ovzduší. Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry aj prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Sú takto nosičmi ďalších škodlivín prítomných v ovzduší. Počas smogových situácií môže dýchaním dochádzať k zdravotne významnému príjmu škodlivín do organizmu.
Aké zdravotné riziká so sebou dýchanie smogu prináša?
Dosahy sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor na kolonizáciu vírusmi a baktériami. Ich následné rozmnožovanie môže spôsobiť akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu. Dýchacie cesty ľudí, ktorí trpia na astmu, sú hyperaktívne, priedušky sú chronicky zapálené. U osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy pobyt v znečistenom ovzduší môže viesť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Epidemiologické štúdie ukazujú, že v čase smogových situácií je zvýšená spotreba liekov a počet náhlych hospitalizovaní ľudí chorých na chronické respiračné ochorenia alebo ochorenia kardiovaskulárneho systému.
Ktoré orgány trpia pri pôsobení smogu najviac?
Hlavnou cestou vstupu znečisťujúcich látok z ovzdušia do organizmu je inhalácia, teda najviac trpia horné a dolné dýchacie cesty. Treba však brať do úvahy aj ďalšie cesty vstupu do organizmu prehĺtaním a absorpciou pokožkou a sliznicami, s následným dráždením slizníc, najmä horných dýchacích ciest, hrdla, očí. Znečisťujúce látky, najmä prachové častice, sú z dýchacích ciest odstraňované viacerými mechanizmami, špecifickými pre konkrétnu oblasť dýchacieho systému. Väčšie častice sa napríklad usadzujú v nose a ústach, pričom nos je účinnejší filter ako ústa. Pri zvýšenej fyzickej aktivite však prevažuje dýchanie ústami, rovnako keď ľudia hovoria. Ďalšia dôležitá funkcia horných dýchacích ciest je zahrievanie a zvlhčovanie vzduchu, čím sa veľkosť vdýchnutých častíc zväčšuje, čo má význam pri účinnosti samočistenia dýchacích ciest. Častice usadené v dýchacích cestách sa tak odstránia vykašliavaním.
Sú deti na smog citlivejšie?
Áno, deti sú najzraniteľnejšou skupinou populácie. Inhalujú väčší objem vzduchu na jednotku telesnej hmotnosti, čoho dôsledkom je vyšší príjem škodliviny na kilogram telesnej hmotnosti. Dýchacie cesty detí sa navyše vyvíjajú až do mladosti, majú užší priesvit dýchacích ciest, detský imunitný systém sa ešte len vyvíja a vývoj je ukončený väčšinou až v dospelom veku. Deti tiež trávia vonku viac času, pričom sú fyzicky aktívne pri hrách a športe, takže preventilujú väčší objem vzduchu.
Dajú sa následky smogu na zdraví liečiť?
Počas smogových situácií, ktoré v našich podmienkach netrvajú dlhšie obdobie, prichádzajú do úvahy akútne zdravotné účinky v podobe zvýšenej chorobnosti len na akútne respiračné ochorenia, nie chronické zdravotné dôsledky. Závery epidemiologických štúdií však popisujú chronické zdravotné účinky prejavujúce sa napríklad skrátením strednej dĺžky života u ľudí žijúcich dlhodobo v nadmerne znečistených oblastiach.