Haulík: Personálna rošáda nie je riešením situácie

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že scenár predčasných volieb je do istej miery reálny, hoci je k nemu ešte ďaleká cesta. „Budú pokusy, ako situáciu zvládnuť aj bez predčasných volieb,“ povedal sociológ. Nemyslí si, že by opozícia po predčasných voľbách dokázala zostaviť funkčnú vládu.

05.03.2018 20:00
debata (37)

Má súčasná koalícia šancu fungovať nasledujúce dva roky do riadneho termínu parlamentných volieb?

Zatiaľ má dostatočnú podporu v parlamente. Ale ako vyhodnotí situáciu predseda Mostu-Híd Béla Bugár, ťažko povedať. Skôr si myslím, že v tejto podobe šancu nemá.

Čo je základný predpoklad, aby sa vláda premiéra Roberta Fica udržala?

Primárne by musela mať sama vôľu sa udržať, a zdá sa mi, že tú vôľu stráca pod enormným tlakom, ktorý je na ňu vyvíjaný. Žiadna personálna rošáda tak, ako je situácia nastavená, by vonkajší tlak nezmiernila a nie je riešením situácie.

Ak minister vnútra Kaliňák po požiadavke Mostu-Híd neodíde z funkcie, čo môže nasledovať?

Myslím si, že potom Most-Híd odíde z koalície, ale to už dnes nie je podstatné, lebo vonkajší tlak nie je orientovaný na ministra vnútra, ale na premiéra. Tým pádom tá vláda buď bude chcieť tlaku odolávať, alebo skončí.

Je reálne, aby sa zmeny vo vláde dotkli aj výmeny premiéra, lebo nová vláda sa musí opierať o väčšinovú podporu v parlamente?

Demisia premiéra znamená pád vlády. Každá nová vláda by musela žiadať o dôveru v parlamente. Nevidím zoskupenie, ktoré by okrem súčasnej koalície bolo schopné získať 76 hlasov na potvrdenie dôvery vláde. Viem si predstaviť aj pokračovanie menšinovej vlády bez Mostu-Híd, ale to by vyvolávalo ešte väčšie tlaky.

Ako by takáto vláda dokázala fungovať, ako by jej v parlamente prechádzali zákony?

Prípad od prípadu. Určite by to jej manévrovací priestor zúžilo a aj jej legislatívna činnosť by sa obmedzila len na určitú časť. Pokiaľ ide o rôzne sociálne zákony, tak naprieč politickým spektrom by sa pre ne podpora dala získať. Určite by nešlo o legislatívnu smršť. Viem si to predstaviť, hoci to nepokladám za životaschopné práve preto, že tlak na súčasnú koalíciu je obrovský, a keby išlo o menšinovú vládu, tak by sa ten tlak ešte zosilnil.

Opozícia SaS aj OĽaNO predsa hovoria, že chcú predčasné voľby.

Hovoria to teraz, keď je to v rovine akademických úvah. Či sú schopní nájsť 90 hlasov na predčasné voľby, nie som si istý.

Prezident Andrej Kiska poukázal aj na možnosť predčasných volieb. Je to reálny scenár?

Do istej miery áno, hoci je k nemu ešte ďaleká cesta a budú pokusy, ako situáciu zvládnuť aj bez predčasných volieb.

Čo by po takýchto predčasných voľbách nasledovalo, dokázala by súčasná opozícia zostaviť funkčnú vládu?

Nemyslím si. Prieskumy naznačujú, že pohyby v preferenciách sú malé a žiadny z tých subjektov nemá takú líderskú pozíciu, že by bol schopný okolo seba zoskupiť životaschopnú koalíciu.

V spoločnosti je ťaživá atmosféra po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Ako to poznačí slovenskú politiku do budúcnosti?

Ťažko to odhadnúť. Kým nie sú vyjasnené súvislosti, kto a prečo to urobil, ide viac-menej len o hry. Teda, kto dokáže presvedčiť o tom, že má najprijateľnejšiu hypotézu z pohľadu verejnosti, tak získa nejaké body. Ale v prípade, že sa ukáže, kto a prečo to urobil, tak to má riešenie z pohľadu budúcnosti politiky.

Čo môže nastať, ak sa preukáže, že smrť Jána Kuciaka súvisela s jeho novinárskou prácou a čo v prípade, ak bol motív vraždy iný?

Ešte chýba povedať, kto ho zavraždil a kto to objednal. Vzhľadom na to, ako „profesionálne“ to bolo urobené a aký náskok majú páchatelia pred vyšetrovaním, tak šanca, že sa to vyšetrí v dohľadnom čase, je minimálna.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #sociológ #Pavel Haulík #vládna kríza 2018 #predčasné parlamentné voľby 2018