Najvyšší ústavní činitelia prezident, predseda parlamentu a premiér sa nedokázali včera zhodnúť na písomnej deklarácii, ktorá mala prispieť k zníženiu napätia v spoločnosti a na politickej scéne po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Dal sa takýto výsledok očakávať?
Pravdepodobne nie, lebo keby sa dal očakávať, tak sa vôbec nestretnú. Väčším paradoxom je, že sa premiér a prezident vo svojich vlastných návrhoch deklarácie, ktorú nakoniec neprijali, zhodli len v jednom bode. A to, že dôverujú orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú prokuratúra a polícia, za ktorú prostredníctvom policajného prezidenta zodpovedá minister na odvolanie pán Kaliňák.
Predseda parlamentu Andrej Danko po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov nakoniec povedal len ústne posolstvo, že si želajú zachovanie pokoja v spoločnosti a že v rámci svojich právomocí urobia všetko pre to, aby udalosti posledných dní neboli akokoľvek zneužívané. O čom to svedčí, že dospeli k takémuto minimalistickému variantu?
Svedčí to o tom, že predseda parlamentu sa usiloval prekryť neúspech tohto stretnutia.
Aký zmysel malo to stretnutie?
Podľa môjho názoru, keď ho už raz oznámili, odvolať ho nemohli, lebo by to bolo len priliatie oleja do ohňa, a tak sa obmedzili iba na stručné vyhlásenie.
V uplynulých dňoch bol ostrý súboj medzi prezidentom a premiérom. Myslíte si, že konflikt medzi nimi bude ďalej pokračovať?
Zatiaľ sa zdá, že konflikt sa nekončí. Svedčia o tom prezidentove slová, že keď včera opätovne zopakoval svoje výhrady a požiadavky o zásadnej rekonštrukcii vlády a o predčasných voľbách. Zaznamenania hodná je však jedna jeho kompromisná myšlienka. Znovu nezopakoval, že vláda po zásadnej rekonštrukcii musí žiadať o dôveru parlament. Znamená to, že by išlo o také zmeny, kedy by na čele kabinetu zostal jeho súčasný predseda.
Premiérov návrh deklarácie na rozdiel od prezidentovho však neobsahoval formulácie o zásadnej rekonštrukcii vlády. Ako to vnímate?
Obaja rôznym spôsobom posudzujú hĺbku a príčinu rozkladu vlády a jej zodpovednosť za dnešný stav, čo je prirodzené.
Očakávate, že minister vnútra Robert Kaliňák odstúpi z funkcie po výzve koaličného Mostu-Híd?
Áno, s veľkou pravdepodobnosťou.
Nemal tak minister urobiť už skôr?
Nepochybne mal už pri kauze Bašternák.
Ak aj Kaliňák odíde, bude to stačiť na to, aby súčasná vláda bola v úrade až do konca riadneho volebného obdobia?
To je mimoriadne ťažká otázka. Nepochybne sa tým predlžuje jej životaschopnosť a Most-Híd stratí bezprostredný dôvod na vystúpenie z vládnej koalície.
Slovensko je dnes rozdelenou krajinou, v ktorej sú prítomné silné emócie. Aké by malo byť východisko z tejto situácie?
Odstúpenie ministra vnútra Kaliňáka a začiatok pokojného vládnutia vrátane vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti za podozrenia, ktoré vyplávali na povrch počas súčasnej krízy.
Ak by predsa len vládna koalícia skončila predčasne, je možné, že by sa na istý čas dostala k slovu aj úradnícka vláda?
Z viacerých dôvodov pravdepodobne nie. Pádu vlády predovšetkým v tejto chvíli bráni Most-Híd. Problémom môže však byť nájdenie 90 poslancov za skrátenie volebného obdobia, najmä tiež nízka dôveryhodnosť prezidenta u stúpencov vládnych strán predovšetkým Smeru a SNS. Prevládala by u nich mienka, že úradnícku vládu zostavuje nielen prezident Kiska, ale aj ktosi na Piatej avenue.