Profil Roberta Kaliňáka

12.03.2018 10:25, aktualizované: 17:17
Robert Kaliňák
Na archívnej snímke Robert Kaliňák. Autor: ,

Robert Kaliňák, muž s veľkými ambíciami, jeden z najbližších spolupracovníkov Roberta Fica, už nebude členom vlády. Aj keď to ešte nepotvrdil, dá sa hovoriť o konci politickej kariéry tohto voľakedajšieho korunného princa Smeru.

Od Roberta Fica si v minulosti viackrát vypočul hodnotenie, že je historicky najlepším ministrom vnútra, akého kedy Slovensko malo. Z postu ministra Kaliňák odchádza po tlaku koaličnej strany Most-Híd.

Keď sa v pondelok 26. februára objavila informácia o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, Kaliňák uviedol, že je „nešťastný a zdrvený". Vláda mala v ten deň výjazdové rokovanie, minister preto zrušil svoj program a vrátil sa do Bratislavy. „Ministerstvo vnútra a bezpečnostné zložky krajiny urobia všetko pre to, aby boli páchatelia tohto otrasného činu čo najskôr odhalení,“ napísal minister na sociálnej sieti. Zatiaľ páchatelia dolapení neboli. Výzvy na Kaliňákov odchod zazneli prakticky od momentu zverejnenia informácií o vražde mladých ľudí s výčitkami, že pre zabezpečenie dôveryhodnosti vyšetrovania by mal minister vnútra odstúpiť.

Zlom v politickej kariére Kaliňáka mal nastať v roku 2014, keď šéf Smeru Robert Fico kandidoval na post prezidenta. Očakávalo sa, že v prípade, ak by sa Fico stal hlavou štátu, Kaliňák zaujme jeho miesto na čele Smeru a stane sa premiérom. Fico však v prezidentskom súboji s Andrejom Kiskom prehral a z Kaliňákových ambícií tak nebolo nič.

Kaliňák vo verejných vyjadreniach odmietal označenia, že je „korunným princom“ Smeru. Keď premiér Fico krátko po parlamentných voľbách v roku 2016 podstúpil operáciu, Kaliňák opakoval, že dôležitý je Fico. „My sme si to v Smere nikdy nečíslovali. Pre nás je najpodstatnejšie, kto je jednotka“ povedal Kaliňák. Naposledy sa hovorilo o tom, že Kaliňák by mohol nahradiť Fica na čele Smeru pred pár týždňami. Špekulovalo sa totiž, že premiér Fico by mohol odísť na Ústavný súd. Kaliňák však odmietol kuloárne informácie komentovať a odvolal sa na Ficove slová, že premiér chce doviesť Smer k piatemu víťazstvu v parlamentných voľbách.

Na politickú kariéru Kaliňáka mal zásadný vplyv prípad, ktorý sa prevalil v roku 2016. Už krátko po parlamentných voľbách sa objavili informácie o podozrivých vratkách DPH vo výške takmer 2 milióny eur. Štát ich vyplatil firme BL-202 podnikateľa Ladislava Bašternáka. Išlo o obchod so siedmimi bytmi v komplexe Five Star Residence v Bratislave. Ten stavala firma spojená s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Už pri vzniku vlády opozícia vyzývala prezidenta Kisku, aby Kaliňáka za ministra nevymenoval práve pre Bašternákovu kauzu. Sieť a aj Most-Híd nedokázali počas koaličných rozhovorov zatlačiť na Smer do takej miery, aby Fico nenavrhol Kaliňáka za ministra.

V júni 2016 sa začala triasť ministerská stolička pod Kaliňákom. Ukázalo sa, že mal obchodný vzťah s Bašternákom, keď kúpil od neho časť firmy B. A. Haus. Informácia sa dostala na verejnosť po tom, čo si asistent poslanca SaS Jozefa Rajtára nezákonne pozrel prevody na Kaliňákových účtoch v banke a poskytol ich opozícii. Kaliňák potom priznal, že v roku 2013 kúpil 17 akcií Bašternákovej firmy a na kúpu podielu použil pôžičku v komerčnej banke. Vzápätí nasledovala séria pokusov opozície o odvolanie Kaliňáka, všetkým však minister odolal. Naposledy mu chcela opozícia vysloviť nedôveru vlani v decembri. Kaliňák patrí k zakladajúcim členom Smeru. Po boku Fica či vtedajšej generálnej manažérky Smeru Moniky Beňovej sa objavil na ustanovujúcom sneme strany v Stupave v decembri 1999. V roku 2003 sa stal podpredsedom strany a odvtedy je najdlhšie slúžiacim straníkom v tejto funkcií.

Ministrom vnútra bol doteraz vo všetkých Ficových vládach. V rokoch 2002 až 2006 počas vlády Mikuláša Dzurindu bol zvolený za poslanca Národnej rady, pracoval ako predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. V tom čase výbor riešil obrovský politický škandál Dzurindovej vlády, kauzu „skupinka“. Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda obvinil časť podnikateľov, ale aj svojich ľudí, že „pôsobia proti štátu“, čo neskôr vyústilo do odchodu časti SDKÚ. Ako opozičný politik predložil do parlamentu zákon o odškodnení obetí invázie spojeneckých vojsk v roku 1968, ktorý bol schválený.

Počas prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010) bol podpredsedom vlády a ministrom vnútra. Jeho úlohou bolo zabezpečiť hladký vstup SR do schengenského priestoru, ktorý znamenal pre občanov cestovanie v rámci únie bez hraničných kontrol.

Jeho funkcia bola v prvej vláde sprevádzaná kauzami „Hedviga Malinová“ alebo „vývoz tréningovej výbušniny do Írska“. V čase vlády Ivety Radičovej (2010 až 2012) bol poslancom Národnej rady a predsedom výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. V tom čase došlo k odhaleniu kauzy odpočúvania novinárov Pravdy Vojenským obranným spravodajstvom. V druhej Ficovej vláde (2012 – 2016) bol opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra. V tomto období začal s niekoľkými zásadnými reformami, napríklad verejnej správy známou ako ESO alebo reformou dôchodkového systému ozbrojených zložiek. Po posledných parlamentných voľbách v roku 2016 v tretej Ficovej vláde bol opäť vymenovaný za ministra vnútra.

Robert Kaliňák sa narodil v Bratislave v rodine námorníka a učiteľky. Po skončení strojníckej priemyslovky, študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1990 začal popri štúdiu podnikať pracoval aj v advokátskej kancelárii. V roku 1999 otvoril spolu so spoločníkmi sieť reštaurácií a bol aktívny v ďalších odvetviach podnikania. V roku 2008 si zobral Zuzanu Konečnú, ktorá pracovala v Slovenskej informačnej službe. Majú spolu dvoch synov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#predčasné parlamentné voľby 2018 #Robert Kaliňák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk