Ficove výhry a prehry (profil Roberta Fica)

Robert Fico, stratég moci a jedna z najvýraznejších politických tvárí ponovembrovej histórie, určoval z postu premiéra vývoj Slovenska takmer desať rokov, najdlhšie zo svojich predchodcov. Spolu s Bélom Bugárom sú prakticky poslední z generácie politikov, ktorí menili svojimi rozhodnutiami krajinu od začiatku 90. rokov.

15.03.2018 15:39 , aktualizované: 19:00
fico Foto: ,
Odstupujúci predseda vlády Robert Fico (na archívnej snímke)
debata (3)

Funkčné obdobie svojho tretieho kabinetu Fico skončil predčasne vlastnou abdikáciou. Vynútila si ju politická kríza, ktorá nastala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Ak by Fico nepristal na rezignáciu, Slovensko by čakali predčasné voľby. Bývalú ministerku financií a niekdajšiu stranícku kolegyňu Fica v SDĽ Brigitu Schmögnerovú odchod Fica z postu premiéra neprekvapil. Hovorí, že v uplynulých dňoch uvažovala nad rôznymi možnosťami riešenia krízy vrátane odchodu premiéra. „Pokladám to za rozumné rozhodnutie, stabilizuje sa politická situácia. Za normálnych okolností by potom voľby mali prebehnúť v riadnom termíne,“ myslí si Schmögnerová.

Podľa nej súčasná koalícia nie je jednoduchá a Fico v mnohých otázkach ustupoval zrejme v snahe ju zachovať. „Takže otázka stability vlády bola pravdepodobne prednejšia ako presadzovanie niektorých cieľov. Napríklad Most-Híd presadil zrušenie daňových licencií, s čím by za normálnych okolností premiér za Smer nemal súhlasiť. Takých príkladov by sa dalo uviesť viac,“ zhodnotila Schmögnerová.

Prijatie eura

Jedným z kľúčových bodov prvej Ficovej vlády bolo prijatie eura v roku 2009. Z krajín V4 je Slovensko jediné, ktoré tento krok urobilo. Fico hovoril, že prijatie eura má viac výhod ako nevýhod a že ani na sekundu neľutuje, že sa vynaložilo toľko roboty, aby sa Slovensko stalo členským štátom eurozóny. Jeho kabinet zabezpečil vstup SR do schengenského priestoru. Počas svojich vlád sa Fico snažil posilňovať pozíciu SR v EÚ. Po období napätia s Maďarskom sa mu podarilo upokojiť vzťahy s Budapešťou. Namiesto sporov napríklad v otázke dvojakého občianstva sa do popredia dostala ekonomická spolupráca.

V tretej vláde bolo pre Fica hlavnou témou dostať Slovensko do jadra krajín EÚ. Vlani v októbri traja najvyšší ústavní činitelia prijali spoločné vyhlásenie, že inú možnosť ako pokračovanie Slovenska v EÚ a NATO nevidia.

„Chcem s veľkou radosťou konštatovať, že sa stávame akýmsi proeurópskym ostrovom v tomto regióne,“ vyhlásil Fico, čím narážal na politické pomery v okolitých krajinách V4 v Maďarsku, Poľsku a Česku. Ficove vlády, najmä druhá, keď vládol Smer sám, sa zamerali na prijímanie sociálnych balíčkov. Jeho kabinety sa chvália príchodom ďalších zahraničných investorov a tá tretia stlačením nezamestnanosti na necelých šesť percent. Na druhej strane sa Ficovi ako sociálnemu demokratovi vyčíta konzervatívna politika, keďže sa bráni priznať väčšie práva homosexuálom, naopak, presadil ústavný zákon o ochrane manželstva muža a ženy.

Spojil nemožné

Voľby v roku 2016 síce Smer vyhral, už to však nebolo drvivé víťazstvo ako pred štyrmi rokmi. Smer nastúpil cestu postupného pádu popularity. Dokázal však spojiť nemožné. V jednej vláde zasadli SNS a Most-Híd.

Po mnohých neúspešných pokusoch vládna väčšina spolu s opozíciou v parlamente presadila zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré umožnili prikryť akt štátneho terorizmu, ktorého sa dopustili príslušníci tajnej služby zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska.

Politický ‚veterán‘

Fico je v politike od roku 1992, v parlamente zastupoval SDĽ. Postupne sa vypracoval na jej najpopulárnejšieho politika. Po vzniku prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998, v ktorej bola aj SDĽ, však nedostal žiadnu významnejšiu funkciu. Po odchode zo SDĽ založil v roku 1999 vlastnú stranu Smer a odvtedy je jej predsedom.

Jeho popularita odvtedy strmo rástla. Strana vyhrala parlamentné voľby v rokoch 2006, 2010, 2012 aj posledné v roku 2016. Smer vládu napriek víťazstvu nebol schopný zložiť len v roku 2010 a k moci sa dostala pravica.

Svoj prvý kabinet Fico zostavil s HZDS a SNS, čo sa ukázalo ako chyba. Pre korupčné kauzy odišlo z jeho vlády desať ministrov. Škandálom, tentoraz spojeným s jeho blízkym spolupracovníkom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, sa nevyhol ani v treťom kabinete. Kaliňák čelil podozreniam, že obchodoval s kontroverzným podnikateľom Ladislavom Bašternákom.

Bašternák a talianska mafia

Fico žije v bytovom komplexe, ktorý tomuto mužovi obvinenému z daňových podvodov patrí. Zavraždený novinár Kuciak vo svojom poslednom článku spojil dvoch premiérových spolupracovníkov s talianskou mafiou, tí museli zo svojich funkcií odísť.

Brigita Schmögnerová skutočnosť, že Fico dokázal byť trikrát premiérom, vníma ako kombináciu jeho osobnostných vlastností aj schopností prihovárať sa voličom jazykom, ktorý chápu. „Boli to však aj okolnosti, za ktorých sa stal premiérom. Veľká časť spoločnosti je sociálne frustrovaná a on prišiel s rétorikou túto sociálnu frustráciu znížiť a ľuďom pomôcť,“ uviedla.

Marušiak: Fico mal schopnosť učiť sa

Politológ Juraj Marušiak považuje Fica za dominantnú osobnosť politickej scény. „Preukazoval veľkú schopnosť učiť sa. Aj keď to na začiatku tak nevyzeralo, Fico bol schopný pochopiť aj reálie medzinárodnej politiky, čo sa nepodarilo Vladimírovi Mečiarovi. Dokázal vynikajúco komunikovať s voličmi a zvládol odlišné úrovne komunikácie. Napríklad s európskymi politikmi a diplomatmi, kde používal odlišnú rétoriku ako doma,“ zhodnotil Marušiak.

Za charakteristický znak Fica označil mocenský pragmatizmus. Podľa neho je chyba, že Fico nepredložil víziu budúcnosti Slovenska ani konzistentný model ľavicovej politiky. „Vždy to oscilovalo medzi mocenským pragmatizmom a snahou o maximalizáciu voličskej podpory. Bol premiérom, ktorý sa snažil s menšími modifikáciami udržiavať existujúci stav v spoločnosti.“

Podľa politológa Fico reprezentoval model pokojného vývoja bez veľkých turbulencií v sociálno-ekonomickej oblasti a zahraničnej politike, čo veľkej časti voličov vyhovovalo. Ako ďalej Marušiak uviedol, systém oligarchického kapitalizmu, ktorý čiastočne inicioval Vladimír Mečiar a výrazne ho zreformoval Mikuláš Dzurinda, Fico „v tomto systéme dokázal veľmi efektívne plávať a využívať ho“. „Prakticky neurobil nič pre to, aby ho zmenil. Toto bola jeho najslabšia stránka,“ doplnil.

Prezidentom sa v roku 2014 nestal

K veľkej zmene vo Ficovej politickej kariére malo dôjsť v roku 2014. Uchádzal sa o funkciu prezidenta. Neuspel a prezidentom sa stal Andrej Kiska. Neskôr Fico označil za chybu, že ako premiér kandidoval. Povedal tiež, že v budúcnosti už na túto pozíciu kandidovať nebude. Slovami – nikdy nehovor nikdy – Marušiak reagoval na otázku, či sa ešte Fico ako premiér raz vráti. „Teraz je atmosféra emocionálne vybičovaná.

Z hľadiska Smeru sa udiali škody, ktoré asi nebude možné minimálne v dohľadnom čase kompenzovať. Istý politický potenciál s Ficom Smer má, stále je to najsilnejšia strana a lákavý segment voličov,“ uzavrel politológ.

Agentúrny profil sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #vládna kríza 2018 #demisia slovenskej vlády