Nové zloženie vlády by mohol budúci premiér Peter Pellegrini (Smer) predstaviť prezidentovi Andrejovi Kiskovi už začiatkom budúceho týždňa. Schôdza parlamentu, ktorá sa bude programom vlády zaoberať, by sa mohla konať v utorok alebo v stredu. Pellegrini vo štvrtok avizoval, že veľké zmeny neplánujú, o konkrétnych detailoch hovoriť nechcel. „Bude to predmetom rokovania. Treba brať do úvahy, že novovzniknutá vláda, ak vznikne, nebude vládou, ktorá vzišla opäť z nejakých volieb, ale sa prereorganizuje v polčase vládnutia a predpokladám, že značná časť jej programu bude vychádzať z existujúceho programového vyhlásenia,“ priblížil Pellegrini.
Denník Pravda sa spýtal všetkých koaličných strán, či budú presadzovať do nového vládneho programu nejaké zmeny, a ak áno, ktorých oblastí sa budú týkať. Ani jedna zo strán na otázky neodpovedala. Predseda SNS Andrej Danko po zasadaní poslaneckého grémia priznal, že národniari chcú pokračovať v súčasnom programe. „Máme záujem, aby sme dokončili to programové vyhlásenie, ktoré bolo prvé za predsedu vlády Roberta Fica, pretože koalícia je v tej istej zostave. Myslím si, že by sme mali naplniť všetky body, ktoré sme si stanovili,“ podčiarkol Danko.
Tŕňom v oku národniarov boli pritom niektoré návrhy ministerky spravodlivosti v demisii Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Problém vznikol napríklad okolo plánovanej liberalizácie drogovej politiky. Vláda sa v programe zaviazala, že navrhne riešenie aplikačných problémov v súvislosti s postihovaním drogovej trestnej činnosti, konkrétne s určovaním množstva omamných a psychotropných látok, a prehodnotí možnosti účinnejšieho modelu drogovej politiky.
Konkrétny návrh zákona, ktorým chcela Žitňanská tento bod splniť, narazil na odpor SNS. Jej predstaviteľom sa nepáčilo, že pri držaní nepatrného množstva drogy by išlo najskôr len o priestupok s pokutou a až pri druhom prichytení užívateľa o trestný čin. O zákone napokon vláda nerokovala.
Napätie medzi Žitňanskou a národniarmi stupňoval aj Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách. Vládny program avizoval celospoločenskú diskusiu o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Istanbulský dohovor nakoniec skončil „v šuplíku“, a to bez toho, aby sa takáto debata vôbec začala. Opäť pre námietky SNS, pridal sa aj Smer, ktorého predseda Robert Fico (Smer) koncom februára ratifikáciu dokumentu odmietol.
Medzi SNS a Mostom-Híd sa zaiskrilo, keď minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) vo februári ohlásil výmenu dvojjazyčných tabúľ, ktoré označujú názov obcí. Pri tejto úprave sa Most-Híd odvolal na programové vyhlásenie, podľa ktorého má vláda vytvárať podmienky na rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, vrátane jazyka. Protestoval poslanec za národniarov Anton Hrnko, podľa ktorého ide o opatrenie nad rámec koaličnej zmluvy, ktorá hovorí o status quo v menšinovej oblasti.
Horúcou témou boli tiež koncesionárske poplatky v gescii ministerstva kultúry a jeho vtedajšieho šéfa Marka Maďariča (Smer). Programové vyhlásenie vlády hovorí o optimalizácii výšky poplatkov s cieľom zabezpečiť dlhodobé financovanie RTVS. Maďarič navrhoval ešte v roku 2016 zvýšenie poplatku z 4,46 eura na 7 eur. Aj on narazil na SNS, ktorá by koncesie najradšej zrušila.