Balíček je zameraný na zvyšovanie platov ľudí pracujúcich v súkromnej aj štátnej sfére, masívnejšiu podporu duálneho vzdelávania a rekvalifikáciu nezamestnaných. Desaťtisícom ľudí má pomôcť aj pripravovaná exekučná amnestia, ktorá môže vymazať dlhy staršie ako 5 rokov alebo zadlženým ľuďom odpustí úroky a poplatky.
Opatrenia by mali začať postupne nabiehať v tomto a budúcom roku. Niektoré zámery ešte treba dotiahnuť do paragrafového znenia. Momentálne je viac-menej istá výška minimálnej mzdy, tá v budúcom roku stúpne zo súčasných 480 eur na 520 eur v hrubom. Pri dosiahnutí takého radikálneho rastu si viac ako 100-tisíc najslabšie zarábajúcich ľudí v priebehu jedného roka polepší o 600 eur. Vlády pod vedením Smeru posledných 6 rokov razantnejšie zvyšujú najnižšie platy. V roku 2013 bola minimálna mzda na úrovní 338 eur, v tomto roku je to 480 eur.
„Dnes sa už aj pre zvyšujúcu minimálnu mzdu viac oplatí ľuďom pracovať ako ostať doma a poberať sociálne dávky,“ uviedol riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Podľa jeho prepočtov ľudia žijúci z dávok majú mesačne menej o dvesto až štyristo eur v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi za najnižšie mzdy. Napríklad mladý človek bývajúci u rodičov má aktuálne nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura. „V prípade, ak sa zamestná za minimálnu mzdu vo výške 480 eur v hrubom, jeho prvý čistý príjem bude až 643,91 eura,“ dodal Páleník. Štát totiž dlhodobo nezamestnaným po nastúpení do práce vypláca až po dobu jedného roka rôzne príspevky a zároveň firmy za takýchto ľudí neplatia zdravotné ani sociálne odvody.
Súčasná minimálna mzda je rozdelená na šesť tarifných pásiem. V prvom pásme sú napríklad operátori výroby, do druhého patria predavačky, v ich prípade nebude v roku 2019 minimálna mzda 520 eur, ale 624 eur. Zdravotným sestrám, ktoré sú v treťom pasme, stúpne na 728 eur, v štvrtom pásme na 832 eur, v piatom na 936 eur a šiestom na 1¤040 eur. V najvyššom, šiestom pásme sa nachádzajú riaditelia spoločností.
V priebehu tohto roka má byť jasné, ako rýchlo budú rásť platy štátnych zamestnancov. Dnes sú viaceré tarify pod úrovňou minimálnej mzdy. V platovej tarife jedna je hrubá mzda vo výške 292 eur. Dostáva ju napríklad v škole nastupujúca upratovačka a štát jej doplatí rozdiel chýbajúci do minimálnej mzdy vo výške 480. Od budúceho roka má platová tarifa jedna začínať na úrovni minimálnej mzdy 520 eur, štát plánuje zároveň zachovať vyššie ohodnotenie vyšších tarifných tried. „Len zavedenie tohto opatrenia štátny rozpočet každý rok vyjde na 350 miliónov eur,“ uviedol začiatkom roka predseda strany Smer Fico.
Pilotný projekt preškoľovania nezamestnaných ľudí ( tzv. malý duál) sa spustí vo firmách v najbližších mesiacoch. Ľudia viac ako jeden rok bez práce sa priamo vo výrobných halách vyučia za frézarov, nástrojárov alebo zváračov. Získavanie nových zručností bude v niektorých prípadoch trvať až 9 mesiacov, súkromné firmy na tieto školenia môžu získať minimálne 25-tisíc a maximálne 200-tisíc eur. V prípade úspechu bývalá vláda zvažovala vyčleniť na tento projekt viac peňazí. „Rozbeh malého duálu môže spolu s dovozom kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín pomôcť zvládnuť súčasnú napätú situáciu na trhu práce,“ povedal prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Juraj Sinay.
Aktuálne je miera evidovanej nezamestnanosti na historicky najnižšej úrovni 5,72 percenta. Z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť viac ako 158-tisíc ľudí. Napriek tomu firmy nevedia obsadiť takmer 80-tisíc voľných pracovných miest. Jedným z dôvodov je zlá kvalifikácia nezamestnaných, čo má zmeniť preškoľovanie. Okrem toho sa zvažuje masívnejšia podpora stredného odborného školstva.
V tomto roku postupne začnú nabiehať odvodovo a daňovo zvýhodnené 13. a 14. platy. Do diskusie koalícia ponúka aj zníženie dane z príjmu pracujúcich zo súčasných 19 na 15 percent. Druhou variantou je zvyšovanie čistých príjmov cez razantnejšiu valorizáciu nezdaniteľného minima. Obidve možnosti zatiaľ narážajú na nesúhlas samospráv, ktoré sú financované práve z daní pracujúcich ľudí.
Od mája tohto roka stúpnu príplatky za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. Príplatok za prácu v noci narastie zo súčasných dvadsať na tridsať percent a v máji roku 2019 vzrastie na konečných štyridsať percent hodinovej minimálnej mzdy. Odpracovanie 8-hodinovej nočnej zmeny je aktuálne odmenené príplatkom vo výške 4,41 eura, od mája to bude 6,62 eura a v máji 2019 viac ako 9 eur.
Príplatok za prácu cez víkend bude vo výške 25 percent hodinovej minimálnej mzdy. Odpracovanie 16 hodín cez víkend prinesie príplatok vo výške 11 eur, v budúcom roku sa zvýši na 50 percent hodinovej minimálnej mzdy, čo príplatok za odpracovanú sobotu a nedeľu zvýši na viac ako 22 eur. Jedine príplatok za odpracovaný štátny sviatok sa bude počítať z priemernej hodinovej mzdy zamestnanca. Od mája tohto roka bude vo výške 25 percent, v máji 2019 stúpne až na 50 percent hodinovej priemernej mzdy zamestnanca. Napríklad zamestnanec zarábajúci 980 eur v hrubom dostane za odpracovaný štátny sviatok príplatok vo výške 12,25 eura, od mája 2019 to bude viac ako 25 eur.
Z pripravovaných zmien najviac otáznikov visí nad chystanou exekučnou amnestiou. Koaliční partneri sa nevedeli zhodnúť, aké dlhy majú byť ľuďom odpustené. V zvažovaných možnostiach bola plošná amnestia na viac ako päť rokov nesplácané dlhy, ktoré v praxi dlžníci aj tak nikdy nevyrovnajú. Ďalej sa uvažovalo len s odpustením vysokých úrokov a sankčných poplatkov. „Mnoho ľudí s dlhmi pracuje načierno. V prípade oficiálneho príjmu im totiž väčšinu mzdy zoberie exekútor,“ pripomenul Páleník. Na Slovensku exekútori vymáhajú dlhy od 969-tisíc ľudí. Samotná exekučná amnestia môže podľa odhadov vlády na pracovný trh priniesť až 60– tisíc z nich.