Tisíc mladých dievčat z celého východného Slovenska nastúpilo v Poprade do vlaku smerujúceho do nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Prežila iba dvadsiatka z nich.
Trojdňový kalendár podujatí, ktoré organizuje Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry a mesto Poprad, odštartoval v piatok kladením kvetov pri pamätnej tabuli na budove Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade. Tabuľa s pripomienkou na túto tragickú udalosť bola na budovu umiestnená len vlani.
„Asi týždeň pred transportom boli zhromažďované a umiestňované práve v tejto budove, vtedy to však nebolo gymnázium. Potom dostali v Poprade jednosmerný lístok na cestu do pekla a vlak ich odviezol do Auschwitzu. Žiaľ, domov sa väčšina z nich nevrátila,“ hovorí riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Medzi tými, ktoré prežili, bola aj Edita Grosmanová. Manželka Ladislava Grosmana, autora novely Obchod na korze. Je jednou zo štyroch posledných žijúcich dievčat z vlaku smrti. Vlani sa odhalenia tabule na popradskom gymnáziu zúčastnila osobne. Pricestovala aj s vnučkou Naomi Leou. Tento rok by pre zdravotné problémy cestovanie z Izraela na Slovensko nezvládla. No i tak účastníkom pietnej spomienky napísala dojímavý odkaz.
„Aj keď som vlani sľúbila, že prídem, aj keby ma museli priniesť na nosidlách, zdravotný stav mi to už nedovolil. Ako som už povedala neraz, mojím posolstvom ako tej, ktorá prežila, je to, aby sa ľudia milovali, nie nenávideli. A zapamätajte si jednu vec. Všetci sme stvorení jedným spôsobom a na svet sme prišli rovnakým spôsobom. Preto nemáme mať žiadny dôvod nenávidieť sa,“ odkázala Edita Grosmanová.
Pracovné povinnosti nedovolili prísť na Slovensko ani jej vnučke Naomi Lei. Druhé meno dostala po staršej sestre svojej babičky, ktorá cestovala do Auschwitzu tým istým vlakom ako Edita, no domov sa už nevrátila. „Vlaňajšiu návštevu v Poprade považujem za jeden z najpamätnejších zážitkov môjho života. Verím, že o rok sa mi už podarí prísť na Slovensko opäť osobne,“ adresovala krátky odkaz.
Edita Grosmanová má súčasnej generácii čo povedať. Ako sama hovorí, vyhladzovací tábor Auschwitz otvárala a zažínala v ňom svetlo a neskôr aj zatvárala a svetlo zhasínala. Tábor opustila medzi poslednými 27. mája 1945.
Mešťan poznamenáva, že je dôležité pripomínať si udalosti z marca 1942 aj po 76 rokoch. „Holokaust je jednou z genocíd a znamená vyvražďovanie. Keďže ľudstvo sa z týchto strašných udalostí nepoučilo, treba si ich pripomínať. V súčasnosti je už genocída nielen skúsenosťou Židov, ale všetkých ľudí. Môže sa týkať hocikoho a hocikde na svete. Preto treba zvlášť mladým ľuďom hovoriť o tom, čo sa počas druhej svetovej vojny udialo a čo všetko boli schopní ľudia ľuďom robiť,“ zdôraznil Mešťan. Podľa neho je na budúcich generáciách, či niečo podobné ešte niekedy pripustia, a treba v nich pestovať snahu o odmietanie akejkoľvek nenávisti.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
V Poprade si tragickú udalosť pripomínajú od roku 2001 pravidelne kladením vencov na železničnej stanici. Od vlaňajška tak budú robiť aj pri budove gymnázia. Jeho riaditeľ Vladimír Lajčák zdôrazňuje, že v žiakoch, ktorí k nim prichádzajú a potom odchádzajú, chcú pestovať cit pre úctu človeka k človeku. „Aby sami vo svojom živote nedopustili niečo také, čo stalo predchádzajúcej generácii,“ podčiarkol. Dodal, že v piatok si žiaci zo školského rozhlasu vypočuli reláciu venovanú prvému transportu Židov zo Slovenska. Zazneli aj informácie, aký presah má táto udalosť do dneška.
Pripomienka prvého transportu s tisíckou dievčat do vyhladzovacieho tábora Auschwitz má pokračovanie v sobotu a vyvrcholí v nedeľu. V sobotu bude v Tatranskej galérii v Poprade predstavená kniha Ladislava Grosmana Nevesta a premietnutý dokumentárny film Oľgy Pohankovej Posolstvo pre život z cyklu Nezabudli sme. V Dome kultúry zaznie večer koncert speváckeho zboru Eben Ezer a Klezmer bandu Mi Martef s názvom Al Kanfej Hašalom / Na krídlach pokoja.
V nedeľu položia účastníci stretnutia vence pri Pamätnej tabuli holokaustu na železničnej stanici v Poprade.
