„V programovom období po roku 2020 je kľúčové podporovať zjednodušené metódy financovania, ako sú napríklad zjednodušené vykazovanie výdavkov a platby založené na plnení podmienok, namiesto financovania založeného na reálnych nákladoch,“ píše sa v materiáli.
Pre Slovensko je tiež „osobitne dôležité“, aby sa zachovali súčasné miery spolufinancovania z rozpočtu EÚ a dĺžka trvania viacročného finančného rámca (VFR) sedem rokov. Rovnako bude chcieť udržať silné postavenie politiky súdržnosti. Tá je podľa materiálu „najlepším spôsobom ako čeliť odstredivým silám v rámci EÚ a nárastu populizmu“.
Zástupcovia Slovenska pri rokovaniach o európskom rozpočte nebudú súhlasiť s naviazaním čerpania eurofondov na plnenie politických kritérií. „Ako problém vnímame nastavenie systému pre vyhodnocovanie plnenia politických kritérií tak, aby bol objektívny,“ zdôvodňuje materiál.
Poslednou zo šiestich priorít Slovenska na výdavkovej strane EÚ je spoločná poľnohospodárska politika. „SR nebude podporovať povinné limitovanie priamych platieb farmárom v závislosti od plošnej výmery pôdy, na ktorej hospodária,“ avizuje sa v materiáli.
Na strane príjmov Slovensko presadzuje zjednodušenie systému vlastných zdrojov a zrušenie výnimiek a rabatov. Priestor na získanie dodatočných zdrojov pre európsky rozpočet vidí buď v nadnárodnej európskej dani, alebo v posilnení spolupráce na úrovni EÚ v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) po rokovaní vlády uviedol, že v súčasnosti je potrebné „zmobilizovať rezorty, pretože rokovania nebudú jednoduché“. Podľa Lajčáka bude hlavnou otázkou to, ako vyvážiť tradičné priority s novými požiadavkami, ako sú napríklad migrácia, posilnenie vonkajších hraníc, obrana a bezpečnosť. Zároveň potvrdil, že sa čaká na prvý rámcový materiál, ktorý predloží Európska komisia v priebehu mája. „Následne predložíme my ako rezort ďalší materiál s východiskovými pozíciami pre rokovania,“ uzavrel.
Slovensko sa minulý rok zúčastnilo 20 aktivít v oblasti medzinárodných kríz
Slovenskí vojaci, policajti a ďalší experti sa v roku 2017 zúčastnili 20 aktivít v oblasti medzinárodného krízového manažmentu. Najviac z nich vyplývalo z členstva v EÚ a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ďalšie organizovalo NATO a OSN. Informuje o tom správa, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.
Slovensko pôsobilo najmä na západnom Balkáne, v krajinách Východného partnerstva, Afganistane, Iraku, na Cypre, Blízkom východe a Haiti. Prispelo tiež k prevencii nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. Podľa správy patria práve tieto oblasti k prioritám zahranično-politického záujmu Slovenska.
Bezpečná situácia sa podľa správy v roku 2017 zhoršovala: „Vo všeobecnosti sa vytrácala konsenzuálnosť v medzinárodných vzťahoch, oslabovali sa hodnotové základy medzinárodnej politiky, dôvera a porozumenie medzi štátmi, prehlbovala sa nestabilita a napätie,“ opisuje. „Odpoveďou bol väčší dôraz na spoluprácu a spoločný postup v otázkach bezpečnosti na pôde medzinárodných organizácií,“ dodáva.
Aktivity Slovenska podľa správy zahŕňali „širokú škálu úloh od taktických činností, poradenských činností, výcvikových aktivít, po poskytovanie expertízy“. Na zabezpečenie týchto aktivít vynaložila SR celkovo vyše 28,5 milióna eur. Väčšina prostriedkov pochádzala z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany SR.
Pellegriniho kabinet zasadol prvýkrát po získaní dôvery
Zrekonštruovaná vláda pod vedením nového premiéra Petra Pellegriniho (Smer) sa v stredu zišla na prvom riadnom pracovnom zasadnutí. Po minulotýždňovej úvodnej schôdzi, keď schválila svoje programové vyhlásenie a po získaní dôvery v parlamente, má naplánovaný obvyklý rutinný program. Úrad vlády neprerušil číslovanie z tohto volebného obdobia, pôjde tak už o 96. schôdzu kabinetu.
Vláda bude v stredu rozhodovať aj o návrhoch na uzatvorenie dvoch dohôd medzi Slovenskom a Poľskom, ktoré pripravil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Jedna z dohôd sa týka určenia miesta prepojenia slovenskej rýchlostnej cesty R4 a poľskej rýchlostnej cesty S19 na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Vyšný Komárnik a Barwinek. Druhá je o výstavbe cestného hraničného mosta cez rieku Jelešňa medzi obcami Trstená a Chyžné na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) bolo v minulom roku pridelených 657 podnetov na výkon kontroly, respektíve podaní na začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. V porovnaní s rokom 2016 ide o nárast o 15,66 %. Vyplýva to zo správy o činnosti ÚVO za rok 2017, ktorú v stredu rovnako prerokuje kabinet.