Lajčák povoláva z Moskvy slovenského veľvyslanca, nevylučuje vyhostenie ruských diplomatov

, , 28.03.2018 09:13, aktualizované: 17:00
SR Bezpečnostná Rada Rusko Diplomati Vyhostenie...
Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Autor: ,

Okrem Slovenska sa z EÚ k vyhosteniu ruských diplomatov dosiaľ nepridali Bulharsko, Grécko, Cyprus, Malta, Portugalsko, Luxembursko, Slovinsko a Rakúsko. Z krajín NATO je Slovensko v ešte menšej skupine. Až 60 Rusov pošlú domov USA, pridali sa aj Austrália a Macedónsko. Spolu ide už o viac ako 140 diplomatov. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa o prípade Skripaľa rozprával s britským veľvyslancom a po dnešnom zasadaní vlády povolal slovenského veľvyslanca v Moskve Petra Priputena. Nevylučuje, že Slovensko tiež vyhostí ruských diplomatov. Podľa jeho slov ide o vážny diplomatický akt, ktorý sa za 25 rokov nevyužil.

„Povoláme si ho zatiaľ na neurčito,“ spresnil Lajčák.

Lajčák sa dnes ešte stretne aj so šéfom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom. Odmietol, že by za nevyhostením ruských diplomatov bola jeho kariéra v OSN. Predvolanie veľvyslanca je reakciou na útok chemickou nervovoparalytickou látkou novičok na bývalého dvojitého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu v britskom Salisbury. Londýn z útoku viní Moskvu, doteraz 27 štátov preto vyhostilo ruských diplomatov. Väčšinou však podľa krajín, z ktorých ich vyhostili, ide o špiónov pod diplomatickým krytím.

„Jasné, to môže byť. Ten proces je otvorený,“ odpovedal Lajčák na otázku, že či výsledkom môže byť, že sa Slovensko pripojí k 19 krajinám EÚ, ktoré Rusov vyhostili. Nechcel však špecifikovať časový rámec. Naše rozhodnutie sa bude odvíjať od informácií našich tajných služieb aj informácií od spojencov. „Pokiaľ ide o dodatočnú britskú výzvu, aby krajiny v individuálnej kapacite vypovedali nedeklarovaných ruských spravodajských dôstojníkov, berieme ju veľmi vážne, vyhodnocujeme ju. Povolali sme si ruského veľvyslanca, aby nám vysvetlil tie otázky, ktoré máme, som v kontakte s najvyššími ústavnými činiteľmi aj našimi partnermi,“ povedal Lajčák.

Hoci šéf slovenskej diplomacie na hypotetické otázky odpovedať nechcel, na otázku, či je napríklad Andrej Danko ten, kto brzdí vyhostenie špiónov a či by on osobne bol za vyhostenie, odpovedal: „Teraz hovoríte niečo, čo som nepovedal a ako lojálny štátny úradník sa nebudem do takých špekulácií púšťať.“ Lajčák však priznal, že si netrúfne vyhodnotiť, či z tohto môže byť koaličná kríza. Komunikuje s každým z ústavných činiteľov.

Pokiaľ ide o počet ruských špiónov na Slovensku, ide podľa neho o tak závažnú tému, že sa nechce púšťať do náznakov, najmä pred tým, ako sa detailne porozpráva so šéfom SIS-ky. Trvá však na tom, že diplomacia nie je futbal, aby sme sa pretekali, kto koľko ľudí vykáže. Do porovnávania ani s Českom, ktoré vyhostí troch ruských špiónov, ani s Rakúskom, ktoré avizovalo, že nepodnikne žiadne kroky, aj keď sa preukáže, že za útokom na Skripaľa je Kremeľ, sa minister púšťať nechcel.

Mayová mala veľmi znepokojujúce informácie

Expert na zahraničnú politiku Michal Kořan z organizácie Global Research Arena Initiative v Prahe si myslí, že napriek všetkým pochybnostiam je z reakcie mnohých štátov jasné, že Londýn ich presvedčil o ruskej stope v prípade Skripaľovcov. "Je to znak toho, že britská premiérka Theresa Mayová mala informácie, ktoré boli veľmi znepokojujúce. Inak by k takejto pomerne jednotnej reakcii nedošlo. Zaujímalo by ma, čo poskytla Británia spojencom. Asi to neboli len dôkazy o zapojení Ruska, ale aj o tom, aký mohlo mať motív. Jednoznačná podpora zaznela z Francúzska aj Nemecka,“ povedal Kořan, ktorý predpokladá, že z krátkodobého hľadiska bude situácia určite eskalovať a Moskva vyhostí diplomatov.

Akt solidarity

"Podpora pre Britániu sa rámcovala ako akt solidarity. Ovplyvní to vnímanie Slovenska medzi spojencami. Len to posilní doterajšiu kritiku našej krajiny, ktorú si zožalo po migračnej kríze. Teda partnera, ktorý neprejavuje dostatočnú solidaritu,“ povedala pre Pravdu odborníčka na EÚ Aneta Világi z katedry politológie na Univerzite Komenského.

Podľa expertky slovenský postoj úplne priamo nesúvisí s deklarovanými snahami Slovenska byť členom jadra EÚ. "Ale je to otázka bezpečnosti a zahraničnej politiky a je to do istej miery náznak toho, ako by sme mohli s Britániou spolupracovať po odchode z EÚ. Preto je náš postoj trocha prekvapujúci. Slovenské vlády v minulosti vyzdvihovali postavenie Británie a toho, aký je to pre nás kľúčový partner v zahraničnej a bezpečnostnej politike,“ pripomenula Világi.

"Európski spojenci vrátane Nemecka, Francúzska, Španielska, Talianska, Poľska, Českej republiky, Maďarska ohlásili vyhostenie ruských spravodajských dôstojníkov. Rozhodnutie týchto krajín je reakciou na dohodu, ktorú prijali všetky hlavy štátov a vlád na stretnutí Európskej rady koncom minulého týždňa, že za útok na Skripaľovcov je s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné Rusko. Naďalej verím, že vláda Slovenskej republiky sa pripojí k európskej väčšine a prijme podobne razantný krok,“ uviedol vo vyhlásení britský veľvyslanec Andy Garth.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí považuje rozhodnutie o vypovedaní ruských diplomatov, ktoré prijali viaceré členské štáty EÚ a NATO, za nepriateľský krok. Ten podľa ministerstva nezostane bez následkov.

Rôzne postoje

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek (nom. SNS) si včera predvolal ruského veľvyslanca Alexeja Fedotova. "Jednoznačne odsudzujeme útok chemickou látkou v Salisbury, ktorý predstavuje neakceptovateľné porušenie medzinárodného práva. Vyjadrujeme plnú solidaritu s Veľkou Britániou. Vyzývame Ruskú federáciu, aby spolupracovala s cieľom vyšetriť tento útok a vyvrátiť, že stojí za týmto útokom. Ak by vyšetrovanie potvrdilo obvinenia, ktoré boli vznesené, budeme zvažovať ďalšie kroky,” uviedol Parízek.

Skripaľ a jeho dcéra sú viac ako tri týždne v nemocnici a zdá sa, že nervovoparalytická látka, ktorú Británia identifikovala ako novičok, na nich zanechá trvalé následky. Jed vyvíjal ešte Sovietsky zväz, a Londýn tvrdí, že za útokom stojí Rusko.

Británia už skôr poslala domov 23 Rusov. Moskva na to reagovala obdobným krokom a zavrela pobočku kultúrno-vzdelávacej inštitúcie British Council.

Fico označil Rusko za strategického partnera

Slovenská vláda postupuje opatrne a zhoda očividne nepanuje ani v koalícii. Šéf SNS Andrej Danko označil rozhodnutie niektorých štátov za hurá systém. „Našu lojalitu k spojencom a euroatlantickej spolupráci predsa nemôžu narušiť naše požiadavky, aby sa odvetné opatrenia prijímali až na základe nezvratných dôkazov, nie na základe indícií, ktoré vôbec nemusia zodpovedať pravde,“ uviedol podpredseda SNS Anton Hrnko.

Šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že Slovensko je pod tlakom, ale Rusko označil za strategického partnera. "Neexistujú dôkazy,“ povedal na adresu vyšetrovania prípadu Skripaľ Fico. Podpredseda parlamentu a bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer) povedal, že naša diplomacia je známa tým, že nekoná unáhlene. „Treba dôverovať krokom, ktoré robí minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Nehovoril by som, že netreba prikročiť k opatreniam, aké robia iné krajiny EÚ. V tomto prípade dôverujem ministrovi zahraničných vecí,“ dodal Glváč.

"Solidarita patrí k základným princípom a hodnotám spojenectiev. Postoje SR by mali byť harmonizované s našimi najbližšími spojencami a priateľmi,“ napísal však na sociálnej sieti Facebook štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (nom. Most-Híd).

"Každá zlomová situácia je obraz aj nás samých. Je to správa, signál o tom, ako sa vidíme vo vzťahu k iným spojencom. Ak sme mali informáciu, kto všetko sa pridá, ale my sme neurobili nič, je to nová poloha. Je to niečo, čo sa žiaľ bude spájať s novou slovenskou vládou, ktorá si potrebuje budovať naštrbenú politickú dôveru. Zhodou okolností rozhodnutie prišlo práve v deň, keď kabinet premiéra Petra Pellegriniho získal dôveru,“ reagoval pre Pravdu Milan Nič z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Berlíne.

O situáciu sa zaujíma prezident Andrej Kiska, ktorý sa včera stretol s Parízkom. Hlava štátu požiadala ministerstvo zahraničných vecí o vysvetlenie, prečo Slovensko nepostupovalo rovnako ako partneri v Európskej únii a vo V4 v súvislosti s požiadavkou Británie vyhostiť ruských diplomatov. Prezident s doterajšími krokmi rezortu diplomacie vyjadril nespokojnosť.

Vzťahy Západu a Moskvy prechádzajú ďalšou krízou

Kam povedie eskalácia napätia medzi Západom a Moskvou? K horúcim stretom či dokonca novej studenej vojne? Len niekoľko štátov Európskej únie a NATO vrátane Slovenska sa zatiaľ nepripojilo k vyhosťovaniu ruských diplomatov či špiónov s diplomatickým krytím. Kroky súvisia s prípadom otravy Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie v britskom Salisbury 4. marca. Páchateľ či páchatelia použili nervovoparalytickú látku. Minulý týždeň lídri EÚ na summite vo vyhlásení uviedli, že zodpovednosť za útok nesie s vysokou pravdepodobnosťou Moskva a že neexistuje iné vierohodné vysvetlenie.

Vzťahy Západu a Moskvy tak prechádzajú ďalšou významnou krízou. Zhoršujú sa najmä od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu proti Ukrajine. "Je jasne viditeľná obrovská frustrácia Európy s Moskvou,“ pripomenul Michal Kořan.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Nedôvera.

Šéf programu na obranu a bezpečnosť v Globsecu Kacper Rekawek pripomína, že na odvetu Ruska si Západ možno trochu počká. "Určite Moskva domov pošle diplomatov. Ale Rusko môže vyslať svoj odkaz aj prostredníctvom rôznych spojencov. Blízky východ a konkrétne Sýria sú regiónmi, kde sa môžu veci zhoršiť bez toho, aby nám okamžite boli známi organizátori. Ale veci môžu ísť zlým smerom aj pre Moskvu, keď sa druhá strana k niečomu rozhodne pristúpiť,“ povedal pre Pravdu Rekawek.

Trochu to pripomína zástupné konflikty počas studenej vojny. "Dnes už medzi sebou nesúperia ideológie. Ale dajú sa nájsť rôzne skupiny, ktoré sú pripravené spôsobovať problémy. Ide o vyslanie odkazu bez toho, aby ste podkopali globálnu bezpečnosť. Možno očakávame nejakú veľkú odpoveď Ruska, ale ešte tam nie sme. Nedá sa však vylúčiť, že niekedy v budúcnosti budeme svedkami niečoho masívneho, čo naruší medzinárodný poriadok, ako bola Ukrajina. Okrem toho, ruský prezident Vladimir Putin nedávno predstavil medzikontinentálnu raketu, ktorou nechal v simulácii zasiahnuť Floridu. Dá sa ešte viac eskalovať napätie?“ pripomenul Rekawek.

Expert na medzinárodné vzťahy Sean Roberts z Portsmoutskej univerzity tvrdí, že aj v súčasnom stave je potrebné komunikovať s Ruskom. "Západ, EÚ, USA, NATO sú povinné viesť dialóg s Ruskom, aby sme sa vyhli priamej vojenskej konfrontácii na miestach, ako sú Ukrajina či Sýria,“ uviedol Roberts. Expert sa však obáva väčších problémov. "Rusko vstupuje do obdobia neistoty. Je to kombinácia veku prezidenta Vladimira Putina a toho, že na základe ústavy je posledný raz vo funkcii. Objavuje sa teda otázka stability a nástupníctva, ktorá bude stále viac dominovať ruskej politike. Aj zahraničná politika Moskvy sa môže stať ešte nepredvídateľnej­šou,“ vysvetlil Roberts.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vyhostenie ruských diplomatov #Sergej Skripaľ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla farebné tulipány a narcisy Jar

Perla farebné tulipány a narcisy Jar

39,99
Flower box červený ovál červené a krémové ruže

Flower box červený ovál červené a krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk