V Engerau, ako Nemci vtedy nazývali Petržalku, ktorú zabrali, koncom roku 1944 zriadili takzvaný dočasný pracovný tábor pre maďarských Židov. Väzni museli budovať tankový obranný val proti postupujúcej sovietskej armáde. Otroctvo bolo spojené s podvýživou, chorobami a nakoniec aj s nacistickým vraždením. Deportovali sem približne 1 700 až 2 000 Židov.
Ožívanie nenávisti
V páchaní ohavných zločinov hitlerovci v Engerau nezaostávali za tým, čo sa dialo napríklad v ich pekle v Auschwitzi. Aj keď tu nepostavili plynové komory, vraždenie bolo na dennom poriadku. Väzňov zabíjali za malé prehrešky. Niekedy šetrili náboje a hlavy im rozbili krompáčmi.
Medzi rečníkmi prehovoril na pietnom akte aj izraelský veľvyslanec na Slovensku. „Ešte v posledných dňoch druhej svetovej vojny boli nacisti odhodlaní zabíjať Židov, a to napriek tomu, že vedeli, že sa neodvratne blíži koniec vojny,“ upozornil Zvi Aviner Vapni. Dodal, že na obete nesmieme nikdy zabudnúť, pričom výchova mládeže musí zohrávať významnú úlohu v prevencii proti antisemitizmu. Varoval, že vo svete sa znovu šíria prejavy nenávisti voči Židom, často sa to deje na internete. „Táto nenávisť nebezpečne ožíva,“ vystríhal ambasádor.
Masová židovská tragédia v Engerau sa odohrala 29. a 30 marca 1945, čiže pred 73 rokmi. Smútočná spomienka sa uskutočnila v súvislosti s týmto výročím. Nacisti, ktorí museli ustúpiť pred sovietskymi vojakmi, zobrali so sebou zostávajúcich približne tisíc Židov. Mnohí však už nevládali ísť, preto ich zavraždili. Exhumácia po skončení vojny odhalila, že niekoľko dní pred oslobodením Bratislavy zabili 497 väzňov. Tých, čo zostali ešte nažive, odvliekli do koncentráku v Mauthausene.
Naša aj cudzia tragédia
Zabíjanie v Engerau má historicky medzinárodný rozmer. „Táto tragédia je zároveň naša aj cudzia. Odohrala sa na území dnešnej Bratislavy, ale pritom za hranicami, keďže Petržalka bola obsadená nacistami; tvorila súčasť hrôzostrašnej hitlerovskej ríše. Zavraždení boli Židia deportovaní z Maďarska,“ poznamenal pre Pravdu etnológ Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda bratislavskej židovskej náboženskej obce.
Veľa zabitých v Engerau (kde počas vojny žilo približne 15-tisíc obyvateľov) sa narodilo ešte v období rakúsko-uhorskej monarchie. „Prichádzajú sem preto pozostalí zo Slovenska, z Rakúska, Maďarska. Sú to ľudia, ktorým nacisti zavraždili starých alebo prastarých rodičov,“ dodal Salner.
Tábor Engerau mal šesť podtáborov. Zrejme málokto z Bratislavčanov vie o tom, že napríklad jeden z nich, ktorý sa nazýval Fürst, sa nachádzal v súčasnom areáli Incheby. Všetky podtábory mali spoločné to, že väzni žili v neľudských podmienkach, ktoré boli porovnateľné s utrpením v Auschwitzi. Židia dostávali chabý prídel stravy, v mrazoch otročili v slabom oblečení.
Jedna z najsmutnejších historických kapitol Bratislavy zapadala prachom, ale pred tromi rokmi ju pomohlo vrátiť do súčasnosti ako memento Židovské komunitné múzeum. Usporiadalo výstavu nazvanú Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky. Záujem o expozíciu bol veľmi dobrý. „Je to príbeh tak ďaleko a tak blízko. Ľudia si predstavujú druhú svetovú vojnu a všetky tie tragické udalosti ako niečo, čo sa udialo ďaleko odtiaľto a neuvedomujú si, že priamo v centre dnešného mesta, za mostom, sa odohrala jedna z najtemnejších kapitol tejto vojny,“ citovali vtedy médiá riaditeľa múzea Maroša Borského.
