Táto agenda platí pre všetky krajiny vrátane Slovenska. Cieľom stratégie je, aby svetové spoločenstvo do roku 2030 zastavilo devastáciu planéty a vyriešilo problémy, ktoré nútia ľudí napríklad migrovať pre nedostatok vody. Stratégii sa na Slovensku venoval vicepremiér pre informatizáciu a investície Peter Pellegrini, po tom, čo sa stal predsedom vlády, si túto agendu plánuje ponechať na tomto poste.
„Som rád, že súčasný premiér a vtedajší vicepremiér Pellegrini je človek, ktorý pochopil dôležitosť tejto agendy, ujal sa jej a vytvorili sme celospoločenský výbor, ktorý sa tomuto venuje. Keď som s predsedom vlády hovoril o vzťahoch a nastavení spolupráce, potvrdil mi, že túto agendu si chce ponechať, čo je dobrá správa,“ povedal v rozhovore minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý momentálne predsedá 72. Valnému zhromaždeniu OSN.
„Je to jedna z top priorít pre OSN a ja sa jej venujem pri všetkých mojich cestách. Môj poznatok je, že ďaleko aktívnejší prístup prejavujú rozvojové krajiny. Bol som pred dvoma týždňami v Kolumbii, predtým v Addis Abebe, bol som ohromený tým, ako detailne majú prepracovanú túto stratégiu, ako ju majú rozmenenú na drobné do svojich vládnych stratégií. To isté som videl v Nairobi, Dillí, Pekingu. V Európskej únii akoby bol pocit, že sme tak dobrí, že sa nás to netýka,“ povedal o agende, v ktorej je zadefinovaných 17 cieľov udržateľného rozvoja. „Každý štát potrebuje víziu. My globálnu Agendu 2030 musíme preložiť do vízie Slovenska do roku 2030, aby všetky naše národné stratégie rozvoja ciest, školstva, zdravotníctva boli zosúladené s Agendou 2030. Toto je nesmierne dôležitá agenda, lebo dnes devastujeme planétu – ani ju neudržiavame v rovnakom stave, ale ju ničíme,“ vysvetlil Lajčák.
Voda na Slovensku
K Agende 2030 organizujú na pôde OSN aj podujatia na najvyššej úrovni. Prvé bolo tento mesiac k Dekáde vody.
„Každý rok sa vyhodnocujú jednotlivé ciele. Tento rok nás čaká päť a jeden z nich je voda. Aby som zdôraznil dôležitosť vody, tak sme robili podujatie na vysokej úrovni aj za účasti hláv štátov, ministrov, hovorili sme o význame vody pre rozvoj, energetiku. My na Slovensku si neuvedomujeme dôležitosť vody, lebo sme jedna z tých najšťastnejších krajín, máme obrovské množstvo zásob. Ale sú krajiny, pre ktoré je toto existenčná otázka a bude sa zhoršovať. Hospodárnemu, rozumnému nakladaniu s vodou treba venovať pozornosť,“ povedal Lajčák. Cieľom tohto desaťročného projektu je zabezpečiť prístup k pitnej vode pre všetkých.
Závažné výzvy dnešného sveta
Lajčák organizuje koncom mája aj podujatie venované mládeži a otázke vzdelávania, zamestnanosti a prevencie pred radikalizáciou. Začiatkom júna bude zase podujatie venované financovaniu udržateľných cieľov.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy. Organizácia Spojených národov ju prijala v roku 2015, zadefinovala v nej 17 cieľov a 169 čiastkových mét. Nie je právne záväzná, každý štát si vyberie, na čo sa chce vo svojich podmienkach sústrediť – pre niekoho to môže byť prístup k vode, pre iný vzdelávanie, pre ďalšie inteligentné mestá. O plnení stratégií informovalo 65 krajín, tento rok ich počet vzrastie na 112. Medzi nimi bude i Slovensko.