Pacient, ktorý by mal dostať liečbu a slušné služby, stojí na konci radu. Situácia nie je dobrá, v niektorých prípadoch možno hovoriť o hazarde so životom. V kríze sa ocitol elitný Národný onkologický ústav, problém má Univerzitná nemocnica aj Národný ústav detských chorôb. Komora sestier upozorňuje ministerstvo, že musí konať, inak do piatich rokov predpovedá kolaps.
Za posledný rok z Národného onkologického ústavu (NOÚ) odišlo 60 ľudí, z toho 25 sestier a približne 15 lekárov. Dôvodom odchodu hlavne u sestier je to, že im neplatili všetky nadčasy. Realita v ústave je dnes taká, že pacientom odkladajú operácie, stalo sa, že chorých v ohrození života museli lekári odmietnuť. Podľa viacerých zamestnancov je za to zodpovedný riaditeľ Jozef Valocký. Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (dnes vedie rezort vnútra), ktorý Valockého do funkcie predvlani dosadil, priznal, že to bola chyba.
„Ja som bol ten, kto menoval pána Valockého, som za to zodpovedný,“ povedal Drucker a doplnil, že situácia v ústave je horšia, než predtým, ako sa Valocký ujal vedenia. Minister pripomenul, že pri menovaní riaditeľovi zdôraznil, aby sa viac sústreďoval na ľudské vzťahy. "Jeho ambícia vždy bola hľadať racionalizačné opatrenia, ale keď idete za hranu a neviete pracovať s ľuďmi, tak to nie je dobre,“ zhodnotil Drucker. Ak Valocký nezabezpečí podpisy kľúčových ľudí, že zostávajú, bude musieť podľa ministra odísť.
Valocký, ktorý je poslancom Smeru, Druckerove slová nechcel komentovať. „Prosím, rešpektujte, že by som na vyjadrenia nerád reagoval prostredníctvom médií,“ uviedol. Ďalej dodal, že v súčasnosti je hlavnou prioritou upokojiť situáciu.
V ústave bola na kontrole ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Stretla sa s vedením aj so zástupcami zamestnancov. „Nevidím to ako kritický stav, je to situácia, ktorá vyvstala. Chcem pomenovať problémy, prečo nastali a sme pripravení ich riešiť,“ podčiarkla Kalavská. Doplnila, že v prvom rade chce stabilizovať všetkých špičkových lekárov. Požiadala vedenie nemocnice o vypracovanie strategického plánu rozvoja. Mal by obsahovať napríklad údaje o tom, koľko je potrebných onkologických lôžok. NOÚ je podľa nej koncové špičkové pracovisko a rezort je pripravený tento ústav podporovať, napríklad aj formou investície cez kapitálové výdavky na rekonštrukciu či prístrojové dovybavenie.
Na to, že zariadenie sa rúti do priepasti, upozornili prednostovia a primári niektorých oddelení. Napísali vedeniu list, ktorý má denník Pravda k dispozícii. V ňom sa píše, že oddelenia intenzívnej a akútnej medicíny, klinickej onkológie či chirurgické kolabujú a doplácajú na to pacienti. Lekári tiež napísali, že už nedokážu operovať komplikovaných pacientov, nezriedka v ohrození života, pretože sa po operácii nemá kto o nich postarať. Poukázali, že pacienti na zákroky musia čakať 1,5 až 2 mesiace, a pritom prichádzajú o drahocenný čas.
Iné ponuky a dôchodok
Hovorkyňa ústavu Martina Šoltésová v oficiálnej reakcii uviedla, že zdravotná starostlivosť nie je ohrozená. Ústav má podľa nej celkom 830 zamestnancov, z toho 160 lekárov, 275 sestier a takmer 100 sanitárov a zdravotníckych asistentov. Odchod sestier vysvetlila tým, že niektoré odišli do dôchodku a ďalšie zas prijali ponuky iných zariadení. „Nedostatok sestier majú aj ďalšie nemocnice, snažíme sa personálne stavy doplniť,“ povedala Šoltésová. Podľa nej sa presunuté operácie snažia vykonať čo najskôr.
Každý rok na Slovensku odíde 300 až 500 sestier, a to nielen do zahraničia, ale aj do dôchodku.Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Šetrenie na chorých, ešte k tomu onkologických, pripadá zástupcom pacientov dehonestujúce a zvrátené. „Je pre mňa alarmujúca situácia, že lekári bijú na poplach, ak dochádza k úsporám na úkor pacientov, navyše vo vysoko špecializovanom ústave,“ konštatovala prezidentka pacientskeho občianskeho združenia Amazonky Eva Bacigálová.
Operácie pre nedostatok zdravotníkov viaznu aj v bratislavskej Univerzitnej nemocnici, ktorá je najväčšou na Slovensku. „Obmedzená je operatíva na traumatológii, na chirurgii, ale aj na urológii, pretože chýba personál, hlavne sestry. Okrem toho nie je plný stav už ani na internom,“ sťažoval sa denníku Pravda zdroj z prostredia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. Zákroky sa podľa neho odkladajú a chorí sa presúvajú na iné termíny.
Presuny
Univerzitná nemocnica má viaceré zariadenia v Bratislave, výpadok personálu je nielen v Petržalke na Antolskej, ale aj v Ružinove a na Kramároch. Do služieb tam nastupujú sestry z iných oddelení. „Ak si sestra odpracuje v mesiaci 15 služieb na jednom oddelení, môže odpracovať ešte 5 služieb, napríklad na chirurgii alebo traumatológii,“ vysvetlil zdravotník, ktorý poukázal, že takéto presuny majú dosah na pacientov. „Personálnou otázkou UNB sa intenzívne zaoberáme,“ reagovala hovorkyňa Eva Kliská.
Rovnaké ťažkosti majú aj v Národnom ústave detských chorôb, čo je bývalá detská fakultná nemocnica. „Problémom je anestéziologicko-resuscitačné oddelenie a novorodenecké,“ povedal zdroj Pravde.
Vedenie detskej nemocnice zdôraznilo, že robí všetko preto, aby mohli prijať viac zdravotných sestier. Nespresnilo čísla, koľko ich chýba „Potrebujeme viac sestier pri lôžkach pacientov, vrátane neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny aj detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny,“ vymenovala hovorkyňa Dana Kamenická a doplnila, že by uvítali viac sestier aj na detskej klinike, ortopedickej klinike a klinike detskej neurológie. Personál hľadajú cez inzeráty, vedenie spolupracuje so školami a snaží sa študentov motivovať na prácu v detskej nemocnici.
Chýbajú tisíce sestier
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že podniká kroky, aby sa situácia so sestrami doriešila. „Treba však zdôrazniť, že nedostatok sestier nie je len problémom na Slovensku, ale aj v iných krajinách v rámci celej Európy. Rezort pracuje na konštruktívnych krokoch na zlepšenie podmienok pre prácu sestier na dennej báze a snaží sa podmienky postupne zlepšovať,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
„Každý rok na Slovensku odíde 300 až 500 sestier, a to nielen do zahraničia, ale aj do dôchodku,“ varuje prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. V systéme podľa nej chýba až 15-tisíc sestier. Najväčší nedostatok hlásia fakultné nemocnice na západe Slovenska. „Chýbajú sestry na oddeleniach, ako sú operačné sály, anestéziologicko-resuscitačné oddelenia, ale aj na pediatrických pracoviskách,“ zhrnula Lazorová. Ak manažmenty napriek tomu tvrdia, že služby majú zabezpečené, tak podľa nej klamú. „A môžu klamať iba vďaka tomu, že sestry sú ticho, nie sú ochotné vzoprieť sa, radšej odchádzajú preč, čím sa to len zhoršuje,“ skonštatovala.
Unavené sestry
Lazorová poukázala, že sestry sú z veľkého množstva služieb unavené a vyhorené. Nie každý zamestnávateľ im uhrádza nadčasové hodiny. „Majú na starosti viacej pacientov, ako je únosné a potom sa samozrejme nedokážu postarať o nich kvalitne, robia chyby, pacienti sa dostávajú do ohrozenia,“ pripustila Lazorová.
Komora v roku 2016 odovzdala ministerstvu materiál, ktorý obsahoval opatrenia na zlepšenie stavu sestier. „Žiaľ, nič zásadné sa neudialo. napriek tomu, že sme upozorňovali na hrozby, nenašli sme ohlas u žiadneho z predošlých ministrov,“ podotkla šéfka komory. Podľa nej je teraz na ťahu nová ministerka a vláda, aby konečne postavili profesiu sestry na patričné miesto. „Inak sme spolu s našimi pacientmi v horizonte piatich rokov v kolapse, z ktorého sa len tak ľahko nedostaneme,“ uzavrela Lazorová.