Ako prvý o prípadnom presune odpočúvaní začal hovoriť šéf SNS Andrej Danko. Politici Smeru a Mostu-Híd sa zatiaľ jasne nevyjadrili, odkázali, že najprv musia vidieť návrh. Uvažuje sa, že monitorovanie telefonických hovorov či získavanie správ prenášaných elektronickou komunikáciou by zastrešoval buď nový úrad, alebo niektorý z existujúcich úradov.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že odpočúvania by mohli byť pod samostatným úradom. „Povedzme, že áno, ale musí sa vyriešiť kontrola takéhoto nového orgánu. Keď vznikne samostatné pracovisko, musí byť pod dohľadom. Musela by sa zmeniť legislatíva," povedal analytik.
Bude to ďalej robiť SIS a polícia? Je tu aj otázka, či to nebude ďalší potenciálny zdroj rozkrývania operatívno-pátracích a spravodajských činností.Odborník, ktorý nechcel byť menovaný
V súčasnosti systém odpočúvania funguje tak, že ho využíva Slovenská informačná služba (SIS) a polícia, ktorá ho zároveň technicky zabezpečuje aj pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, Kriminálny úrad finančnej správy a Vojenské spravodajstvo. Z parlamentných správ osobitných výborov na kontrolu odpočúvaní za rok 2017 vyplýva, že napríklad polícia žiadala o odpočúvania v 979 prípadoch, sudcovia jej vyhoveli v 941. SIS žiadala v 311 prípadoch, sudcovia vydali súhlas v 304.
Danko presun odpočúvaní z polície a SIS napríklad na Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) spomenul pred niekoľkými dňami. „Problémom je, že účastníkom v trestnom konaní je polícia, ktorá má hromadiť dôkazy. Je tam určitá nerovnosť, ak polícia disponuje aj odposluchmi. Som zástanca takých riešení, aby odposluchy boli v orgánoch nezávislých inštitúcií," povedal Danko. O novom zastrešení odpočúvania sa vyjadril v súvislosti so zmenami, ktoré sa chystajú pri voľbe policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Poslanec a bývalý minister obrany Martin Glváč zo Smeru uviedol, že presun odpočúvania na NBÚ je na debatu. „Za našich vlád nebol žiadny škandál s odpočúvaním, vždy to bolo za pravicových vlád. Nebránime sa akejkoľvek diskusii. Neviem však, či by NBÚ bol najlepší," poznamenal Glváč. Poslanec parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Andrej Hrnčiar z Mostu-Híd povedal, že najskôr je potrebná odborná diskusia. „Nevylučujem, že také niečo by mohlo byť funkčné. Kým však nie je na stole konkrétny návrh, ťažko sa k tomu vyjadriť,“ dodal Hrnčiar.
NBÚ tvrdí, že riešenie navrhované predsedom parlamentu Dankom „je technicky realizovateľné“. „O prípadnej zmene kompetencií úradu však musí rozhodnúť príslušný zákon,“ uviedol v stanovisku NBÚ. Bývalý šéf NBÚ Ján Mojžiš si nemyslí, že by sa zásadne zmenilo fungovanie systému odpočúvania jeho presunom z polície a tajnej služby. „Či to bude pod NBÚ, alebo pod políciou, nevidím v tom zásadný rozdiel,“ zhodnotil Mojžiš. Za dôležité považuje, aby začala fungovať parlamentná komisia na kontrolu odpočúvaní.
Odborník z bezpečnostnej komunity, ktorý nechcel byť menovaný, povedal, že presun odpočúvania pod NBÚ by nebolo systémové opatrenie, lebo NBÚ vykonáva previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti a nemá personálne ani technické vybavenie, aby sa zhostil novej úlohy. Položil si otázku, že aj keby odpočúvania či zachytávanie elektronickej komunikácie robil NBÚ, kto bude robiť priestorové odpočúvania. „Bude to ďalej robiť SIS a polícia? Je tu aj otázka, či to nebude ďalší potenciálny zdroj rozkrývania operatívno-pátracích a spravodajských činností,“ povedal odborník.
Podľa trestného právnika a bývalého šéfa slovenských vyšetrovateľov Jaroslava Ivora myšlienka presunúť odpočúvanie pod samostatný úrad „nie je celkom správna“. „NBÚ alebo iné úrady, ktoré by prichádzali do úvahy, plnia svoje úlohy a záznam telekomunikačnej prevádzky je inštitútom trestného konania. Musia o ňom rozhodovať policajt, prokurátor a súd,“ uviedol Ivor. Nevidí problém v tom, že by odpočúvania nemala mať v kompetencii polícia a SIS.
Ak sa už podľa Ivora hovorí o zmenách v polícii, tak by neriešil otázku odpočúvania, ale postavenia vyšetrovateľov. Tí podľa neho nemajú oporu v zákone o Policajnom zbore, len v Trestnom poriadku. „Politické strany by sa mali zamyslieť, či sa nevrátiť k systému z 90. rokov, kedy bola samostatnosť úseku vyšetrovania. Bol republikový úrad vyšetrovania a krajské a okresné úrady vyšetrovania, ktoré neboli podriadené územným policajným riaditeľom a ani policajnému prezidentovi. Bola to úplne samostatná línia riadenia, rozhodovania a kontroly. Vtedy nikto nemohol útočiť na policajného prezidenta, že môže ovplyvniť vyšetrovanie,“ skonštatoval Ivor. Dodal však, že ani dnes nemôže policajný prezident zasahovať do vyšetrovania, pretože vyšetrovatelia vo veciach trestného konania podliehajú prokurátorovi.
O vzniku úradu na odpočúvanie sa hovorilo aj v minulosti, ešte za éry premiéra Mikuláša Dzurindu. Chýbala však politická zhoda na úrovni vtedajšej koalície. Vytvorenie úradu navrhovala pred necelými štyrmi rokmi tiež Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov. Vychádzala z modelu, aký funguje v Maďarsku, Nemecku alebo v USA. Na čele úradu by bol riaditeľ, ktorý by mal minimálne desaťročný služobný pomer v spravodajských službách alebo v polícii a minimálne päť rokov by pôsobil na úseku monitorovania telekomunikačnej prevádzky. Takýto úrad by kontrolovala komisia z dlhoročných sudcov, prokurátorov, policajtov a spravodajcov, volená parlamentom.
Slovensko zažilo niekoľko škandálov s odpočúvaním, a vždy sa následne riešilo, ako systém odpočúvaní upraviť. K zásadnej zmene nikdy nedošlo. Naposledy bol takýto veľký škandál v roku 2011 za bývalej vlády Ivety Radičovej. Z postu ministra obrany musel odísť Ľubomír Galko z SaS. Ukázalo sa, že Vojenské obranné spravodajstvo odpočúvalo novinárov Pravdy, šéfa televízie TA3, zamestnancov rezortu obrany, hospodárstva či kamionistu, ktorý išiel za Galkovým autom. Za nezákonné odpočúvanie v súčasnosti stoja pred súdom piati vojenskí spravodajcovia.
Bez ohľadu na diskusiu, či má odpočúvanie zastrešovať osobitná inštitúcia, je však paradoxné, že viac ako dva roky nefunguje parlamentná komisia na kontrolu odpočúvaní. Práve tá mala posilniť dohľad nad neoprávneným zásahom do súkromia. V komisii majú byť traja zástupcovia koalície, traja z opozície a dvaja odborníci z prostredia mimo politických strán. Problémom je nominácia Galka do kontrolnej komisie. Koalícia ho považuje za neprijateľného práve kvôli kauze odpočúvania, keď bol politicky zodpovedný za fungovanie vojenských spravodajcov. Šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) povedal, že zatiaľ nenastal žiadny posun, lebo Galko je „absolútne nepriechodný“. „Kým nedôjde k výmene Galka, komisia nebude zložená. Sú tam neprekonateľné prekážky,“ uzavrel poslanec.