„Neustále sa diskutuje o tom, že financovanie sociálnych služieb je na Slovensku dlhodobo poddimenzované. Preto je toto ďalšie zníženie pre ambulantných poskytovateľov už naozaj neúnosné," tvrdí Anita Nagyová z Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím a autizmom, ktorý v Nových Zámkoch zriadilo a prevádzkuje občianske združenie. Vyčísľuje, že len ich zariadenie príde tento rok oproti vlaňajšku o 60-tisíc eur.
Spôsob financovania zariadení od januára zásadne zmenila v poradí už devätnásta novela zákona o sociálnych službách. Po novom finančný príspevok na odkázanosť pre svojich klientov nedostávajú od samosprávneho kraja, ale od štátu, cez ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Kľúčovým problémom v dostupnosti a kvalite sociálnych služieb je nedostatok kvalifikovaných a motivovaných záujemcov o túto náročnú prácu.hovorca ministerstva práce Michal Stuška
Rezort pritom stanovil rozdielnu výšku tohto, predtým jednotného, príspevku. Pobytovým zariadeniam, v ktorých klient aj prespáva a služby využíva permanentne, ho napríklad pre najvyšší, šiesty stupeň odkázanosti zdvihol z minuloročných 310,99 eura na 456,75 eura na osobu a mesiac. Ambulantným zariadeniam, v ktorých sa odkázaný zdržuje iba počas dňa, príspevok z rovnakej vlaňajšej sumy znížil na 228,38 eura. Vyplácanie príspevku na prevádzku zariadení však naďalej zostalo v kompetencii krajských samospráv.
Ambulantné denné stacionáre, rehabilitačné zariadenia pre postihnutých či špecializované domovy sociálnych služieb tak prišli o časť finančných zdrojov, ktoré do vlaňajška získavali v jednom balíku z kraja. Mnohé VÚC pritom v rozpočtoch na rok 2018 ešte rátali s tým, že budú financovať aj odkázanosť. Ušetrené peniaze síce teraz plánujú ponechať v sociálnych službách, nie však nimi vyrovnávať finančnú ujmu ambulantným zariadeniam, osobitne neverejným, ktoré samy nezriadili.
Foto: SHUTTERSTOCK
„My momentálne nejaké vážnejšie problémy nemáme. Naším zriaďovateľom je kraj, naše náklady pokrýva,“ hovorí Juraj Briškár, riaditeľ Špecializovaného zariadenia Arcus v pôsobnosti Košického VÚC. Pripúšťa však, že novela mohla priniesť existenčné starosti neverejným ambulantným zariadeniam, ktoré zriadili súkromné osoby, občianske združenia, neziskovky a pod. Ale aj zariadeniam verejným, ktoré si zriadili niektoré obce a mestá. Tie sú totiž takisto závislé od prevádzkových príspevkov z kraja, ktorý si však prednostne financuje vlastné zariadenia.
Podľa vyjadrenia hovorcu ministerstva práce Michala Stušku rezort už od začiatku upozorňoval, že novela môžu citlivo vnímať zariadenia, ktorých klientom priznáva nižšie štátne príspevky. „Tie však objektívne odzrkadľujú nákladovosť služby pre konkrétneho človeka,“ zdôraznil Stuška pre Pravdu.
Rezort podľa hovorcu vníma fakt, že ambulantné, ale najmä terénne sociálne služby, ktoré sa klientom poskytujú v prirodzenom domácom prostredí, sú európskym trendom. Plánuje preto samosprávam v tejto oblasti naďalej maximálne pomáhať, a to legislatívou, projektmi aj finančne. Znovu však pripomenul, že sociálne služby patria už vyše 15 rokov výlučne do kompetencie samospráv.
„Kľúčovým problémom v dostupnosti a kvalite sociálnych služieb je – čo tvrdia aj ich poskytovatelia a prijímatelia – nedostatok kvalifikovaných a motivovaných záujemcov o túto náročnú prácu. Výrazný nárast minimálnej mzdy a ďalších príplatkov za neštandardné režimy nočných a víkendových služieb, to sú presne tie opatrenia, ktoré môžu zastaviť nezáujem o ňu a odchody opatrovateľov do zahraničia za lepším ohodnotením,“ uvádza Stuška.
Sumy mesačných štátnych príspevkov na odkázanosť
| Stupeň odkázanosti | Príspevok na klienta pri poskytovaní celoročnej sociálnej služby (v eurách) | Príspevok na klienta pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby (v eurách) |
|---|---|---|
| II. | 87 | 43,50 |
| III. | 195,75 | 97,88 |
| IV. | 261 | 130,50 |
| V. | 369,75 | 184,88 |
| VI. | 456,75 | 228,38 |
Zdroj: novela zákona o sociálnych službách, účinná od januára 2018
Ministerstvo tiež vyzdvihuje, že novela pomáha rovnako verejným aj neverejným zriaďovateľom, čo doterajší systém nezaručoval. Hlavným výsledkom zmien je posilnenie spolufinancovania sociálnych služieb zo strany štátu príspevkom v jednotne stanovenej výške pre verejné aj neverejné zariadenia, ako aj zvýšenie transparentnosti a objektívnosti systému, keďže niektoré samosprávy si svoje povinnosti stále dostatočne neplnia.
Stuška spresnil, že vďaka zavedeným opatreniam sa za posledných šesť rokov výdavky štátu na sociálne služby zdvihli takmer päťnásobne, pričom len na tento rok zvýšenie predstavuje asi 50 miliónov eur, čo nenastalo prakticky v žiadnej inej kapitole štátneho rozpočtu. A takisto, priaznivé ekonomické výsledky Slovenska majú a aj v najbližších rokoch budú mať pozitívny vplyv na príjmy samospráv, čo sa podľa neho musí premietnuť aj do financovania sociálnych služieb.