Kiska naznačil, že niektorí ruskí diplomati sú špióni

, 05.04.2018 19:07
Andrej Kiska, Miloš Zeman
Na návštevu Slovenska pricestoval prezident Českej republiky Miloš Zeman. Autor: ,

Prezident Andrej Kiska po stretnutí s českým prezidentom Milošom Zemanom vo Vysokých Tatrách vyhlásil, že na Slovensku pôsobia niektorí ruskí diplomati, ktorí idú nad rámec svojej práce.

Hlava štátu tak naznačila, že môže ísť o spravodajcov s diplomatickým krytím, ktorí pôsobia proti záujmom Slovenska. Prezident svoje tvrdenia oprel o správy, ktoré dostal od našich spravodajských služieb. Bezpečnostný analytik Milan Žitný skonštatoval, že také tvrdenia, s akými prišiel Kiska, sa nehovoria pred televíznymi kamerami.

„Pre mňa osobne bolo veľmi znepokojujúce aj to, že som si zavolal slovenské informačné služby, ktoré ma informovali, že niektorí ruskí diplomati idú ďaleko nad rámec svojej diplomatickej bežnej činnosti,“ uviedol Kiska v súvislosti s tým, že Slovensko na rozdiel od väčšiny krajín EÚ nevyhostilo žiadneho ruského diplomata po otrave bývalého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Prezident dodal, že mu je ľúto, že k vyhosteniu nedošlo. Úrad premiéra na prezidentove slová nereagoval. Ministerstvo zahraničných vecí pre Pravdu uviedlo, že ich nebude komentovať, „osobitne nie v situácii, keď sa pán prezident odvoláva na svoju komunikáciu s informačnou službou SR“.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že snahy cudzích spravodajských služieb pôsobiť pod diplomatickým krytím a získavať informácie nie sú žiadnou novinkou. „Otázka je, do akej miery je to zdokumentované a je to v štádiu na vyhostenie. Ale určite nie spôsobom, ako to urobil teraz prezident Kiska, že to takto vykričí,“ zhodnotil Žitný. Podľa neho ak je diplomat pristihnutý pri činnosti, ktorá je mimo jeho rámca, tak sa takýto človek v tichosti vyhostí. „Druhá strana v tichosti odpovedá rovnakým krokom, a tým je vec vyriešená. Nikdy sa to takto do éteru nevykrikuje,“ doplnil analytik.

Dve rôzne záležitosti

Podľa Žitného prípad Skripaľ a činnosť niektorých ruských diplomatov na Slovensku sú dve rôzne záležitosti. „Vyhostenie diplomatov v súvislosti s kauzou Skripaľ je akt solidarity, podľa mňa veľmi hlúpy. Keď nie je dôkaz, čo budeme novú vojnu spúšťať?“ spýtal sa analytik. Ako ďalej povedal, ak spravodajské služby poskytli informácie o pôsobení niektorých ruských diplomatov na Slovensku, tak sa treba pýtať predsedu vlády, či o tom vedel a či s tým niečo urobil spolu s ministrom zahraničia.

„V štáte má každá zložka svoju zodpovednosť. Spravodajské služby zbierajú informácie, informujú politické vedenie. Rezort diplomacie dáva svoj pohľad, svoju analýzu a svoje odporúčanie. Rozhodnutia takéhoto druhu sú v kompetencii politického vedenia štátu,“ reagoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko na otázku Pravdy, či Slovensko adekvátne reagovalo na zistenia tajných služieb.

Slovenská informačná služba (SIS) poskytuje spravodajské informácie ústavným činiteľom, ktorých taxatívne určuje zákon, medzi nich patria napríklad prezident, premiér, predseda parlamentu. „Vzhľadom na utajovaný charakter informácií SIS nesmie o ich obsahu informovať verejnosť,“ povedal Pravde hovorca SIS Branislav Zvara.

Výrazný rast spravodajskej aktivity

Bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa neprekvapili vyjadrenia prezidenta Kisku o ruských diplomatoch. „Tento problém je dlhodobý a vážny. Slovenské služby informujú oprávnené osoby o týchto aktivitách. Po anexii Krymu od roku 2014 sa spravodajská činnosť na ruskej ambasáde výrazným spôsobom zvýšila. Dnes je to už vážny bezpečnostný problém, o ktorom najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky sú pravidelne informovaní,“ poukázal analytik. Podľa neho je teraz rad na predsedovi vlády, ktorý by mal po konzultácii s riaditeľmi spravodajských služieb a s ministrom zahraničných vecí, prípadne ministrom obrany, prijať rozhodnutie. "To má vždy dopad na bilaterálne vzťahy, takže väčšinou sa politici takémuto kroku snažia vyhnúť,“ doplnil analytik.

Pokiaľ ide o kauzu Skripaľ, Slovensko nevyhostilo žiadneho ruského diplomata. Povolalo však z Moskvy veľvyslanca Petra Priputena na konzultácie. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák minulý týždeň tento krok označil za vážny a povedal, že Slovensko za 25 rokov svojho veľvyslanca nepovolalo na konzultácie. Minister tvrdil, že sa bude ďalej sledovať proces vyšetrovania a po vyhodnotení je rezort diplomacie pripravený prijať aj ďalšie kroky. Nespokojný s povolaním veľvyslanca bol však prezident Kiska, čo zopakoval aj včera v prítomnosti českého prezidenta Zemana. „Vždy budú stovky otázok, ako to bolo. Ale to, že od nás spojenci očakávajú nejaké symbolické gesto spoľahlivosti, dôvery, je nesmierne dôležité,“ mieni Kiska s tým, že mu je ľúto, že Slovensko sa nepripojilo k väčšine štátov EÚ a „napríklad z krajín V 4 (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko – pozn. red.) sme boli jediným štátom, ktorý nevyhostil žiadneho z ruských diplomatov“.

Česi vyhosťovali

Česko vyhostilo v súvislosti s kauzou Skripaľ troch ruských diplomatov. Prezident Zeman povedal, že má určité pochybnosti o vypovedaní zahraničných diplomatov. Podľa neho v Česku je tento akt v kompetencii premiéra. Na otravu Skripaľa reagoval Zeman odkazom na vyjadrenia šéfa anglického laboratória na odhaľovanie jedovatých látok, podľa ktorého Británia nemá žiadne dôkazy o ruskej j účasti v tejto akcii. „Riaditeľ môjho zahraničného odboru ma informoval o tom, že Angličania vraj začali sťahovať zo svojich webov toto obvinenie Ruska. Ak je to tak, je to vec záhadná,“ podotkol Zeman.

Ruského dvojitého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu otrávil neznámy páchateľ v britskom Salisbury ešte 4. marca. Použil nervovoparalytickú látku novičok, ktorú v minulosti vyvinuli v Sovietskom zväze. Rusko zodpovednosť za tento čin odmietlo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #Miloš Zeman #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku