Novú výšku príspevku, ktorý sa aktuálne vypláca v sume 214,70 eura, zatiaľ minister práce Ján Richter (Smer) nespresnil, vraj ju zatiaľ sám nevie. „Chceli by sme však dosiahnuť ešte razantnejšiu zmenu, aká sa podarila vlani, keď sa príspevok zdvihol o 10 eur,“ naznačil hovorca rezortu Michal Stuška.
Neoficiálne sa už v tejto súvislosti hovorí o sume 280 eur, teda rovnakej, v akej sa momentálne vypláca príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý dostávajú rodičia v prípade, že svoje deti umiestnia do škôlok či iných zariadení, kde majú zaistenú opateru. V hre je však údajne aj možnosť nárastu príspevku až na úroveň priemeru materskej dávky, čo by však bolo vyše 500 eur. „Závisí od postoja koaličných partnerov, ale najmä od možností verejných financií, aká výsledná suma sa podarí vyrokovať,“ dodal hovorca.
„Ak by to bol priemer materskej dávky, zvolala by som: No konečne!“ komentovala zámer Soňa Holíková z Únie materských centier. „Konečne by štát nielen slovami deklaroval, ale aj finančne vyjadril, ako mu záleží na tom, aby ľudia mali deti,“ doplnila.
Táto alternatíva sa však javí byť nereálna, najmä vzhľadom na nároky, aké by kládla na štátny rozpočet, z ktorého sa dávka vypláca. Veď napríklad len jej spomínané minuloročné zvýšenie o 10 eur si vyžiadalo navyše 9,93 milióna pre vlaňajší rok, 17,19 milióna pre tento a 17,37 milióna eur pre budúci rok. A vznikli by aj iné problémy, napríklad matky s materským nižším ako priemer by dostávali menej peňazí ako tie, čo na materské vôbec nemajú nárok a namiesto neho poberajú rodičovský príspevok.
Na rodičovský príspevok má nárok rodič dieťaťa vo veku do troch rokov, pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave až do šiestich rokov, po uplynutí doby nároku na materské. V terajšej výške sa vypláca od januára 2018. Minulý rok v máji sa z dovtedajšej sumy 203,20 eura zdvihol na 213,20 eura. Bolo to však zvýšenie mimo bežného zákonného rámca. Predtým totiž príspevok viac ako tri roky nerástol, keďže jeho výška sa odvíja od životného minima, ktoré sa pre nízku až zápornú infláciu takisto nemenilo.
„Chceli by sme vyzdvihnúť skutočnosť, že Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najdlhšou rodičovskou dovolenkou,“ zdôraznil Stuška. Práve preto, naopak, ministerstvo financií už dlhšie tlačí na sociálny rezort, aby dĺžku rodičovskej skrátil z troch rokov aspoň na dva a pol.
„Tlaky na skrátenie sú tu už dlhšie, naozaj sa ho obávame,“ pripomína Holíková. Podľa nej by to nebol dobrý krok, hoci argumenty finančného rezortu hovoria o zlepšení možností kariérneho rastu matiek či potrebách mladých a vzdelaných ľudí pre pracovný trh. „Sme však za to, aby štát poskytoval rodičom čo najflexibilnejšie možnosti výberu. Aj dnes predsa platí, že žena môže ísť pracovať skôr, ako dieťa dovŕši tri roky. Sú však aj rodiny, ktoré túto dĺžku rodičovskej vítajú, preto by sa aj tým malo vyjsť v ústrety,“ myslí si zástupkyňa rodičov.
Na rodičovský príspevok má nárok rodič dieťaťa vo veku do troch rokov, pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave až do šiestich rokov.
Sociálny rezort nateraz neuvažuje o tom, že by vyplácanie rodičovského príspevku bolo podmienené zákazom práce pre rodiča, ktorý ho poberá. Také úvahy tu boli pri príprave ostatnej zásadnejšej novely zákona o rodičovskom príspevku v roku 2013, keď sa ministerstvu napokon nepodarilo presadiť dve pôvodne navrhované zmeny: vyplácať rodičovskú dávku v dvoch rôznych sumách a zakázať poberajúcemu rodičovi pracovné aktivity.
Plány ministerstva vtedy po protestoch verejnosti zarazil premiér Robert Fico (Smer). Od januára 2014, keď novela po schválení v parlamente nadobudla účinnosť, teda dávka zostala aj pracujúcim rodičom. A neprešiel ani návrh obnoviť rodičovský príspevok ako dvojúrovňový, čiže znížený na 160 eur pre matky, ktoré pred narodením dieťaťa nepracovali, a zvýšený na 260 eur pre tie, ktoré pracovali.
Podobne dvojstupňovo sa rodičovský príspevok vyplácal počas prvej Ficovej vlády za ministerky práce Viery Tomanovej. Vyšší príspevok dostávali matky, ktoré pred pôrodom pracovali, nižší tie ostatné. Výšku príspevku v roku 2011 zjednotil Radičovej kabinet. Vtedajší minister práce Jozef Mihál (SaS) dôvodil, že ide o štátnu dávku, teda nie je namieste vyplácať ju zásluhovo. Zásluhovosť matky sa podľa neho dostatočne zohľadňuje v materskej dávke.