Chýbajú kvalifikovaní učitelia. Pritiahnu ich lepšie platy?

Rezort školstva vidí riešenie v zvyšovaní miezd najmä absolventom pedagogických fakúlt. Polepšiť by si mohli o dvesto eur.

Štátna školská inšpekcia vykonala v minulom školskom roku 1 978 kontrol. Počas nich zistili, že základné školy majú problém zabezpečiť predmety kvalifikovanými učiteľmi. „Najväčšie problémy mali školy pri predmetoch občianska náuka (58,3 %) technika (46,7 %) a informatika (42 %),“ konštatuje inšpekcia vo výročnej správe. Preto ich učili učitelia s inými špecializáciami, ktorí si takto dopĺňali úväzok. „Tento problém sa vyskytuje predovšetkým v ,malých školách', kde na 2. stupni majú jednu, maximálne dve paralelné triedy v ročníku. To neumožňuje naplniť úväzok učiteľa,“ vysvetľuje hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Riešením by podľa nej bola redukcia počtu malých škôl alebo zachovanie vzdelávania iba na prvom stupni. „A vytvárať tak plnoorganizované školy s viacerými paralelnými ročníkmi na druhom stupni pri zachovaní dostupnosti. To jednoznačne povedie k zvýšeniu odbornosti vyučovania aj tých predmetov, ktoré majú malú týždennú hodinovú dotáciu,“ navrhuje Kalmárová.

Podľa ministerstva školstva za nedostatkom kvalifikovaných pedagógov stojí najmä nízka atraktivita učiteľského povolania. „Aj preto zabezpečiť učiteľom ohodnotenie zodpovedajúce ich práci patrí medzi strategické ciele vlády a ministerstva,“ priznáva tlačový odbor rezortu. Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) sa chce zamerať sa najmä na mzdy začínajúcich pedagógov, aby do škôl pritiahla viac mladých ľudí. Tie by mohli narásť o dvesto eur. „Skokové navýšenie platov nastupujúcich učiteľov sa však viaže na to, ako sa podarí zvýšiť platy celého spektra učiteľov s praxou,“ upozorňuje tlačový odbor. Dnes nástupný plat mladého učiteľa dosahuje 730 eur v hrubom. „Rozhodnutiu v prípade takéhoto zámeru budú predchádzať medzirezortné rokovania, predovšetkým s ministerstvom financií, ako aj so školskými odborármi,“ spresnil tlačový odbor. Ďalšou možnosťou je preradenie absolventov do vyššej platovej triedy. To by im prinieslo o sto eur vyššiu výplatu. Rezort pripomína, že učitelia patria do skupiny, ktorej sa za posledné roky najviac zvyšovali platy. Od roku 2016 im mzdy rástli už dvakrát o šesť percent. „Ďalšie 6-percentné zvyšovanie miezd je naplánované od januára 2019 a 2020,“ pripomína tlačový odbor. Ďalšou motiváciou, ako prilákať mladých učiteľov, je podľa neho aj možnosť čerpať pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania za výhodnejších podmienok ako v komerčných bankách. Podľa rezortu by sa viac snažiť mali aj samotné školy. „Môžu vytvárať vhodné podmienky, ktoré prinesú zvýšenie atraktivity učiteľského povolania, napríklad nefinančné benefity,“ navrhuje tlačový odbor.

Riaditelia základných škôl oponujú, že problémom je malý záujem mladých učiť, a to najmä prírodovedné predmety. „Stačí, keď si spomeniem na nedávne žiadosti o prácu na našej škole, absolútne žiadne sa netýkali informatiky, techniky či fyziky,“ približuje Ján Majsniar, riaditeľ Základnej školy s materskou Školská v Žiline. S kvalifikovanými učiteľmi na fyziku či techniku vychádza len veľmi tesne. „Keby mi kolega fyzikár odišiel, mám problém, tento predmet stojí na jednom človeku,“ dodáva riaditeľ. Tieto predmety preto na školách učia skôr starší pedagógovia. „Pri občianskej výchove sa dá spraviť rýchlo rozširujúce štúdium, ale pri informatike a technike je to zložitejšie, keďže ich súčasťou je aj matematika,“ vysvetľuje príčiny Antónia Mündelová, riaditeľka Základnej školy Požiarnická v Košiciach. „Na tieto predmety máme už dlhoročných učiteľov,“ dodáva.

Riaditelia sa preto snažia nedostatok kvalifikácie riešiť svojpomocne. „Noví učitelia nám neprichádzajú, a tak škola dala možnosť trom svojim učiteľom, aby si rozšírili kvalifikáciu o informatiku,“ približuje prax Eva Tchuríková, riaditeľka Základnej školy s materskou Palín. O počítačové znalosti sú bohatšie pôvodne vyštudované učiteľky matematiky, telesnej výchovy či techniky. „Preto teraz môžem učiť techniku, matematiku, fyziku, informatiku a na stredných školách by som mohla učiť ekonomiku,“ vymenúva Tchuríková. Technikov je podľa nej celkovo málo a matematika, informatika, fyzika sú problémové odbory, ktoré nemá kto študovať. „Techniku dnes skôr učia ľudia, ktorí skončili školu napríklad technického zamerania ako strojárstvo, stavebníctvo, a chceli učiť, tak si urobili rozširujúce vzdelávanie,“ vysvetľuje riaditeľka. Aj súčasný problém s nedostatkom jazykárov rieši škola dovzdelávaním svojich zamestnancov.

„Vo vedení sa snažíme neustále analyzovať, čo škola potrebuje. Potom sa snažím osloviť tých učiteľov, ktorí majú ťažšie uplatniteľnú kombináciu, ako sú etická – náboženská výchova, aby si rozšírili kvalifikáciu. Robím to najmä s ohľadom na ich budúcnosť,“ konštatuje Tchuríková. Učiteľ by mal týždenne odučiť približne 22 hodín. Občianska náuka má však len jednohodinovú dotáciu. „S občianskou tak človek veľa nevykúzli, preto si vyberie inú dvojkombináciu a verí, že občiansku dostane v rámci doplnenia úväzku,“ vysvetľuje Michael, študent učiteľstva dejepisu a geografie. Študentov či čerstvých absolventov fyziky, matematiky a informatiky odrádza od učenia najmä výška platu. „Čistý príjem nastupujúceho učiteľa je 544 eur. Ako odborník v IT firme môžem zarobiť aj 1 300 eur,“ konštatuje študent Peter.

Nepáči sa im ani fakt, že napriek nízkej mzde musia učitelia často nakupovať metodické pomôcky na vlastné náklady. „Učiteľ v posledných rokoch je ako ,boxerský mech' medzi štátom, rodičmi a riaditeľom školy. Deťom sa prihliada na stále väčšie práva, no na povinnosti nie – u učiteľa je to opačne,“ hnevá sa budúca učiteľka matematiky Adriána. Problémom je podľa študentov aj náročná byrokracia. „Učiteľ viac vybavuje administratívu, ako sa venuje učeniu,“ dodala Adriána. Iným zas prekáža skostnatenosť vzdelávacieho systému. „Počas praxe mi iba jedna škola umožnila naučiť piatakov na informatike pracovať v inom programe ako zvyčajne, teda experimentovať,“ uzatvoril Matúš, čerstvý absolvent učiteľstva biológia – informatika.