Vodná nádrž Domaša je vyhľadávaným miestom na letnú rekreáciu, no zároveň je odstrašujúcim príkladom, ako by sa o turistické destinácie nemalo starať. Odvrátenou tvárou sú početné čierne stavby a odpad.
Domaša, resp. časť, ktorú volajú Veľkou Domašou, má dĺžku 14 a šírku necelé tri kilometre. Prejsť ju po obvode pripomína cestu nebom aj peklom. V časti, o ktorú sa starajú súkromníci a obec Kvakovce, je prostredie upravené a čisté. No najmä na opačnom brehu, hneď vedľa hlavnej cesty smerom na Stropkov, je to úplne iné. Čierne rybárske stavby a smeti. Zväčša na pozemkoch štátu, ktoré má v správe Slovenský vodohospodársky podnik.
Pred niekoľkými dňami po intenzívnejších dažďoch vznikol aj ekologický problém. Hladina stúpla, voda zaplavila viaceré z čiernych stavieb a vyplavila odpad, plastové fľaše, spreje, dokonca aj chladničky…
Treba zbúrať čierne stavby
„Domaša leží v treťom stupni ochranného zdroja, stále sa bojíme, že môže dôjsť ku kontaminácii vody,“ hovorí starosta obce Kvakovce, ktorá má aj s chatármi asi päťsto obyvateľov, Radovan Kapraľ. Tvrdí, že okolo Domaše stojí viac ako 330 čiernych stavieb. Všetky sú to rybárske domčeky, búdky pozbíjané z dreva či iného materiálu, staré unimobunky, dokonca vraky áut. Stoja tesne nad úrovňou vody, keď stúpne hladina, mnohé z nich zaplaví voda a ich obsah sa dostane do vody.
„Tak sa stalo aj teraz. Smeti sa snažíme s aktivačnými pracovníkmi zbierať a potom odvážať na skládky, no obec to zaťažuje personálne aj finančne,“ podotýka Kapraľ. Prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Prešove Miroslav Benko hovorí, že na mieste sa boli pred niekoľkými dňami pozrieť. „Žiadne olejové škvrny či ropné látky sa nenašli, v tomto prípade išlo o bežné znečistenie. Čistenie hladiny je v kompetencii správcu, teda Slovenského vodohospodárskeho podniku a okolitých obcí,“ dodal Benko.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Aby Domaša bola čistou a príťažlivou, na to je treba podľa Kapraľa zbúrať čierne stavby. No v rámci stavebného zákona nemajú voči komu konať, pretože sa k stavbám nik nehlási. „Problém je s identifikáciou majiteľov. Sú to ľudia zo širokého okolia a nie chudobní, o tom svedčia značky áut, ktoré v sezóne stávajú pri hlavnej ceste. K búraniu týchto nelegálnych stavieb sa však nikto nemá,“ podčiarkuje Kapraľ.
Pre obec to je príliš nákladné
Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák hovorí, že problematika čiernych stavieb nie je lokálna záležitosť, no zákony v kompetencii envirorezortu nemôžu suplovať stavebný zákon. „Práve ten sa zaoberá čiernymi stavbami, rieši sankcie či postup pri ich odstraňovaní. Slovenský vodohospodársky podnik, čiže rezortná organizácia ministerstva životného prostredia, bude postupne v rámci svojich možností Domašu čistiť, no je veľmi dôležité, aby sa podobným situáciám predchádzalo,“ zdôraznil Ferenčák.
Starosta Kvakoviec hovorí, že ak by obec mala platiť likvidáciu čiernych stavieb, bolo by to veľmi nákladné. Navrhuje iné, podľa jeho slov desaťcentové riešenie: rozhodnutie o obmedzení výkonu rybárskeho práva v územiach, kde sú čierne stavby. „Ak by tam rybári napriek tomu rybárčili, vlastne by z nich boli pytliaci. Skutoční majitelia týchto chatiek by potom boli motivovaní, aby nelegálnu stavbu radšej odstránili a mohli chytať ryby legálne,“ tvrdí starosta Kvakoviec.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Obec nepochodila. Podľa odpovede, pod ktorú sa podpísal generálny riaditeľ sekcie vôd na ministerstve životného prostredia Vladimír Novák, sa Kvakovčania dozvedeli, že riešiť problém obmedzením výkonu rybárskeho práva, teda prostredníctvom rybárskeho zákona, nie je možné. „V tejto veci je potrebné postupovať v zmysle stavebného zákona,“ podčiarkol Novák. Kvakovce, ktoré majú v správe najväčšiu časť Domaše, robia túto lokalitu príťažlivou a lákavou. Starajú sa o čistotu, no spolu so súkromníkmi vytvárajú aj sieť ubytovacích a reštauračných služieb. Zámerom je aj obnovenie činnosti vyhliadkovej lode pre turistov, ktorá by sa mala na Domašu vrátiť po asi tridsiatich rokoch. Práve turizmus je podľa Kapraľa šancou na zatraktívnenie ich regiónu a šancou na zamestnanie ľudí, z ktorých mnohí dnes musia odchádzať za prácou do zahraničia.