Kromka: Hádzanie špiny za agrodotácie? Krok ministerky nesedí

, 13.04.2018 12:00
Miroslav Kromka
Editori LPIS nemajú počas podávania žiadostí aktuálne informácie o žiadateľoch, hovorí odvolaný riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Miroslav Kromka. Autor: ,

Za kauzu okolo možného zneužívania agrodotácií boli odvolaní traja pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Dnes už bývalý riaditeľ ústavu Miroslav Kromka sa bráni, pretože pracovníci ústavu údajne uniknuté informácie o žiadateľoch nemajú. Ich úlohou je aktualizácia systému.

Ako ste sa dozvedeli o svojom odvolaní?

V utorok som išiel na poradu riaditeľov do Nitry. VÚPOP nemá právnu ani finančnú subjektivitu, sme súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC), ktoré vzniklo zlúčením viacerých rezortných výskumných pracovísk. Štandardne sme otvorili poradu, počas porady mala pani generálna riaditeľka centra telefonát. Po piatich minútach sa vrátila a zavolala ma vedľa, že musí mňa a ďalších dvoch kolegov okamžite odvolať. V pozadí na obrazovke ešte bežala tlačová konferencia, kde vystupovala pani ministerka. Takže naspäť som už šiel ako radový zamestnanec výskumného ústavu.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná hovorí o manažérskom zlyhaní. Bolo vám to nejako vysvetlené?

Nie. Pani ministerka so mnou a s odvolanými kolegami vôbec nekomunikuje. Písal som jej aj osobne, no bez odpovede. V mojej reakcii som dával dôraz predovšetkým na to, že bola dehonestovaná činnosť a spochybnená odbornosť organizácie s takmer šesťdesiatročnou tradíciou. Podľa môjho názoru bolo po vypuknutí tejto kauzy povinnosťou ministerky zavolať si zainteresované strany – teda PPA, VÚPOP, prípadne ďalšie organizácie, preveriť fakty a vyjasniť si situáciu. Namiesto toho zvolila formu, že bez konzultácií razantne zakročila a odvolala manažment VÚPOP. Nechcem sa priečiť v otázke, či za kauzy v období, keď som ani nebol na VÚPOP, nesiem zodpovednosť, ide hlavne o očistenie ústavu ako takého.

Nejde však len o odvolanie, ale aj o delimitáciu pracoviska diaľkového prieskumu Zeme a geoinformatiky na PPA.

Toto riešenie je z môjho pohľadu unáhlené. No zrejme sa to pripravovalo už dlhšie. Lebo pokusy dostať diaľkový prieskum Zeme a databázy pod kontrolu PPA tu boli už predtým. Či už oficiálne, alebo neoficiálne.

V čom sú databázy také cenné?

Databáza LPIS je vytvorená na podklade ortofotomáp, kde sú diely pôdnych blokov, ale aj niekoľko ďalších vrstiev. Potom sú ďalšie databázy, napríklad databáza bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), ktoré majú zašifrované pôdne vlastnosti, pôdny typ, zrnitosť, svahovitosť, expozíciu a iné. To môže šikovný človek komerčne využiť na programy, ktoré môžu súvisieť napríklad s melioračnými zásahmi, pozemkovými úpravami.

Napríklad na nejaké developerské projekty?

Nevylučujem.

Používa ústav tieto databázy?

Áno. Napríklad z nich čerpáme údaje pre spracovanie podkladov pre znevýhodnené oblasti, dusičnanovú smernicu, odhady úrod a podobne. Tieto činnosti vykonávame ako úlohy odbornej pomoci pre ministerstvo pôdohospodárstva. Dostali sme nepísaný prísľub zo strany NPPC a PPA, že budeme mať možnosť využívať databázu LPIS aj naďalej.

Ako prebieha aktualizácia máp?

Editor primárne pracuje s ortofotomapami, ktoré sa robia v trojročných cykloch, pričom raz za rok sa nasníma približne tretina územia. Má pridelený určitý počet dielov pôdnych blokov, na ktorých preveruje spôsob užívania a porovnáva, či došlo k nejakým zmenám voči predošlým cyklom. Ak áno, urobí zmenu na príslušnom diele pôdneho bloku. Niekedy sú zmeny iniciované aj žiadosťami poľnohospodárov. Raz ročne sa robí takzvaný veľký export, obvykle pred kampaňou. Tiež sa aktualizuje počas celého roka na základe kontrol na mieste, vykonávaných PPA.

Ako prebiehajú tieto kontroly?

Kontroly na mieste vykonáva PPA. VÚPOP vykonáva kontrolu metódou diaľkového prieskumu Zeme. Ide o kontrolu v rôznych obdobiach vegetačného cyklu na základe satelitných snímok. Na nich je možné zistiť vývoj vegetácie, to znamená, či je to „šedivé“ alebo „zelené“ na jar, leto, jeseň. Výber územia robí PPA. Zhruba päť percent je takto kontrolovaných. V rámci satelitného scenára príde k nám požiadavka, aby sme preverili konkrétneho žiadateľa. Toho vyberá opäť PPA. Napríklad plocha parkoviska bola súčasťou takéhoto satelitného scenára, no nebola medzi plochami na preverenie. Potom sa natíska otázka, kto vedel, že toto netreba preverovať.

Územia na kontrolu teda vyberá PPA a v rámci nich vyberá aj jednotlivých žiadateľov.

Takto to funguje.

Keď teda nevybrali plochy Agro Porúbka, tak sa na to nikto nepozrel?

Áno.

Ministerka tvrdí, že pracovníci mali pozerať mapy Google street view, na ktorých bolo zrejmé, že ide o parkovisko, nie ornú pôdu.

Naši operátori používajú aj túto možnosť, ak si nie sú istí. No nie je možné, aby človek, čo urobí denne okolo 50 až 100 dielov, každý jeden diel, o ktorom nemá pochybnosti, preveril cez všetky možné zdroje. Okrem toho Google street view je určený pre užívateľov, aby videli, čo je v tom-ktorom meste či dedine. Keď si však vezmete 1,9 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, kde sa človek inak ako na traktore a v gumákoch nedostane, tak to na Google street view nenájdete. Pri tom nešťastnom parkovisku však to „google auto“ zastavilo.

Neboli pochybnosti, čo sa týka toho parkoviska?

Pôda má milión odtieňov, na snímke boli viditeľné brázdy. Táto plocha sa nejavila ako nepoľnohospodárska. Nebola pochybnosť. Kontroly na mieste nie sú naším poslaním, nie sme na ne vybavení ani technicky. Ku kontrolám na mieste pristupujeme, len ak má operátor pochybnosti, ak sa nedá jasne identifikovať, či ide o obrábanú pôdu. Vtedy tam ideme, no aj tak sa úprava hraníc LPIS-u nerobí na základe zamerania na mieste, ale na základe snímok, ktoré máme k dispozícii. Tieto údaje sa potom posielajú na PPA. Naši pracovníci pracujú s anonymnými informáciami, majú len číslo dielu. Nevedia, kto je majiteľ, kto užívateľ a žiadateľ. Hneď ako bolo medializované parkovisko a letisko, som to dal preveriť. Ukázalo sa, že nebolo spochybnené. Chápem, že ľudia môžu pochybovať o kvalite našich pracovníkov. No nie je to tak. Tá plocha bola zanesená do LPIS-u a v tých trojročných aktualizačných cykloch sa javila ako orná pôda. My aktualizujeme každé tri roky. Celkovo ide o 160-tisíc kultúrnych dielov, z ktorých naši pracovníci ročne aktualizujú okolo 50– až 60-tisíc. Vo väčšine prípadov ide o znižovanie rozlohy kultúrneho dielu z dôvodu zárastov či výstavby. My to aktualizujeme a dávame hlásenie na PPA.

Plocha letiska už bola odstránená.

V rámci cyklickej aktualizácie sme ju ešte pred medializáciou v rámci regulárnej aktualizácie vyradili a do tejto kampane nešla.

Koľko kontrol na mieste pre nejasnú identifikáciu využívania plochy ústav robil?

Kontroly na mieste sú úlohou PPA. Má na to aj samostatnú sekciu kontrol, regionálne pracoviská a celý tím ľudí. Ak ministerka a šéf PPA hovoria, že Slovensko robí najviac kontrol na mieste, tak sa nemajú čím chváliť. Bežne sa podľa európskych pravidiel robí kontrola zhruba siedmich percent žiadateľov. No ak audity zo strany EÚ ukážu vysokú mieru chybovosti pri krížových kontrolách, tak sa počet kontrol navyšuje. Takže to, že robíme desať percent kontrol, znamená, že chybovosť je veľká. Čo sa týka vašej otázky, VÚPOP uskutočňuje len takzvané rýchle návštevy v teréne, ktorých cieľom je overenie využívania v prípade nemožnosti jednoznačnej identifikácie zo snímky, a tých sú rádovo desiatky.

Čo znamená chybovosť?

Chybovosť ukazuje nedostatky systému – teda, že sa neskúmajú majetkové vzťahy ani užívateľské, ale žiadateľ si žiada o podporu na príslušné poľnohospodárske územie. Môže sa stať, a aj sa stáva, že si požiadajú na to isté územie dvaja ľudia. Systém to automaticky vyhodnotí ako chybu. Následne PPA osloví oboch žiadateľov, tí sa buď dohodnú, alebo, ak nedôjde k dohode, nedostane podporu nikto. Systém neumožňuje, aby na jednu plochu dostali podporu viacerí žiadatelia.

Pri Agro Porúbka však išlo o to, že pýtali podporu tam, kde nikto iný.

Odznelo, že tam musela byť informácia z interného prostredia. Nebolo však jasne povedané, či z interného prostredia VÚPOP, alebo PPA. Editori LPIS nemajú počas podávania žiadostí aktuálne informácie o žiadateľoch. Ani o tom, či existuje plocha, na ktorú si nikto peniaze nežiada. Pracovníci nevyhodnocujú, na ktoré plochy bola podpora žiadaná. Túto informáciu jednoducho v čase podávania žiadostí nemajú k dispozícii. Nevedeli by tak ani poskytnúť informáciu o tom, že na tých a tých hektároch a tej a tej parcele si nikto nežiada. My sa dozvedáme informácie zo žiadostí až po tom, ako je ukončené podávanie žiadostí a žiadosti sú na PPA spracované.

Ako sa mohla podľa vás firma Agro Porúbka dostať k takýmto informáciám?

Dúfam, že to vyšetria príslušné orgány. Myslím, že skôr alebo neskôr sa príde na to, odkiaľ sa táto informácia dostala.

Už vás niekto kontaktoval kvôli vyšetrovaniu?

Nie.

Ústav nemá informácie, ktoré by vedel posunúť?

My nevieme, kto si žiada a či dostal. Nemáme odkiaľ vedieť, či je nejaký pozemok, na ktorý si nikto žiadosť nepodal.

Kto všetko sa dostane do systému LPIS?

Do samotnej databázy LPIS sa dostanú výlučne editori. LPIS je verejne prístupný na Pôdnom portáli.

Aké informácie sa tam dajú nájsť?

Umiestnenie, výmera, využitie a kódy kultúrnych dielov a výsledky prekryvov s externými vrstvami. Údaje o žiadateľoch sa tam nájsť nedajú.

Pracovníci VÚPOP upozornili ešte 14. februára na možnosť zneužívania agrodotácií aj PPA a ministerstvo. Podľa slov pani ministerky VÚPOP nemal upozorňovať, ale chyby odstrániť.

Editorka s danými dielmi urobila, čo bolo možné a nutné, čiže v systéme sú upravené. Neriešilo to však možné zneužívanie agrodotácií, keďže išlo o spôsobilú plochu pre priame platby a žiadateľ si na tieto plochy môže ďalej žiadať dotácie. Diely sú využívané, ale nie sú využívané deklarovaným spôsobom. Preto sme na to PPA upozornili. Išlo o zreteľne viditeľné políčka za domami, ktoré boli vedené ako jeden kultúrny diel. Žiadateľ si viac ako päť rokov deklaroval na celom diele trávy na ornej pôde. Odpoveď od PPA bola arogantná v zmysle, že to nebudú riešiť. Treba chápať, že kultúrny diel, užívateľský diel a parcela sú rôzne veci. Jeden kultúrny diel nie je katastrálna parcela, je ohraničený prirodzenými hranicami a môže byť na ňom viacero parciel – laicky polí. Žiadateľ pritom nedáva žiadosť na kultúrny diel, ale na parcelu, ktorú užíva, ktorá môže, ale nemusí, predstavovať celý kultúrny diel.

Tento rok má byť kampaň prvýkrát 100-percentne digitálna.

Do roku 2016 žiadatelia zakresľovali svoje plochy do vytlačených máp. Od roku 2016 VÚPOP prekresľoval tieto plochy do digitálneho systému GSAA (geopriestorová žiadosť o podporu). Do súčasnosti sa tento systém postupne napĺňal údajmi. V roku 2016 bolo 25 percent územia podané cez geopriestorovú žiadosť, vlani cca 80 percent a tento rok prvýkrát 100 percent. Teraz to každý žiadateľ zakreslí priamo do mapy v elektronickom prostredí a bude to príloha žiadosti. Doteraz robil VÚPOP prípravu podkladov a PPA pracovala priamo s financiami a žiadateľmi. Teraz sa to má zlúčiť v jednej organizácii. Vidím v tom určité riziká. Jednak PPA spochybnila ľudí, ktorí dlhoročne, poctivo vykonávali túto činnosť, vraj zlyhali a púšťali informácie, ale súčasne požaduje delimitáciu celého systému vrátane týchto ľudí a tiež preto, že to bude všetko pod jednou strechou, a teda budú absentovať mechanizmy vzájomnej kontroly.

Kde vidíte nedostatky nášho systému?

Upozorňovali sme, že je potrebné zahustiť cykličnosť. Robiť celé územie aspoň raz ročne. Používať ortofotomapy s vyšším rozlíšením. Intenzívnejšie používať drony a satelitné snímky. Na všetky tieto technické nedostatky sme mnohokrát poukazovali a žiadali nápravu, no doteraz to vždy stálo, tak ako všetko, na financiách. Kľúčovým problémom sú aj nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy a nedokončené pozemkové úpravy.

RNDr. Miroslav Kromka, CSc. (55)

Viedol Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy od 1. apríla minulého roka až do 27. marca, keď bol odvolaný. Vyštudoval odbor pôdoznalectvo a agrochémia a obhájil kandidátsku dizertáciu v oblasti pôdnej mikrobiológie. Predtým pôsobil vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a výživy rastlín (terajší VÚPOP 1985 – 1992), na Katedre pedológie Prírodovedeckej fakulty UK (1992 – 2007), v Slovenskej národnej akreditačnej službe (2007 –2016) a krátko (dva mesiace v roku 2017) na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslav Kromka #ministerstvo pôdohodpodárstva #agrodotácie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk