Polícia aktívne komunikuje s ľuďmi aj cez sociálnu sieť Facebook. Tentokrát upozorňuje svojich sledovateľov, že Okoličány je ich ďalším cieľom. „Pred niekoľkými rokmi si naši policajti stanovili zoznam "najhľadanejších Slovákov“, medzi ktorými figuroval napríklad Róbert Lališ. V priebehu niekoľkých mesiacov polícia všetky osoby vypátrala a okrem Karola Mella sa ich podarilo dostať späť na Slovensko," píše sa v statuse.
„Tak, ako sme chytili ostatných, chytíme aj jeho,“ dodáva polícia s tým, že kto má záujem dozvedieť sa o skutočnej práci polície, nech sleduje ich stránku, kde sa dozvie relevantné informácie.
Trestný právnik Peter Odehnal si myslí, že pri Okoličánym nemohol ani súd, ani polícia konať inak. „Pri odvolacom konaní by mohol aj prokurátor pred vynesením verdiktu podať súdu podnet na vzatie obvineného do väzby, ale v tomto prípade by to nepomohlo, lebo Okoličány mal odsedenú maximálnu dobu väzby. Bola to jednoducho smola. Súd však samozrejme mohol konať rýchlejšie. Ak by proces netrval 11 rokov, ale štyri, takýto problém by nevznikol,“ hovorí Odehnal.
Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov a profesor oddelenia trestného práva, kriminalistiky a kriminológie na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor zdôraznil, že od momentu vynesenia rozsudku konali súd aj polícia tak, ako mali. Zo situácie viní skôr príliš formalistický Trestný poriadok a neprimeranú dĺžku konania súdu.
Policajti podľa Ivora nemôžu zasiahnuť skôr, keďže nikto nemôže dopredu prejudikovať výsledok súdu. „Obvinený má právo sa pojednávania nezúčastniť a ani predseda senátu nemôže vedieť, ako sa rozhodnú jednotliví členovia senátu. Až okamihom právoplatného rozsudku môže súd nariadiť predvedenie obžalovaných do výkonu trestu. Viniť políciu, že ho mala dopredu monitorovať, nie je na mieste. To by bolo zásahom do jeho práv. Polícia si svoju úlohu splnila vyšetrením a podaním návrhu na obžalobu. V tom momente to bolo v rukách súdu. Zhadzovať to na políciu je vyslovene účelové,“ podčiarkol Ivor.
Príčinu treba podľa neho hľadať najmä v neprimerane dlhom trestnom konaní. „Kvôli Okoličánymu bola parlamentom v Trestnom poriadku predĺžená maximálna dĺžka väzby zo štyroch na päť rokov, lebo sa očakávalo, že dovtedy bude právoplatný rozsudok. Nestalo sa tak. Na tomto prípade treba urobiť podrobnú analýzu príčin takého dlhého súdneho konania. Či to boli prieťahy zo strany obvineného, obhajoby, či prokuratúry, alebo to boli subjektívne dôvody ako prieťahy zo strany sudcu, prísediacich senátu, koordinácia medzi jednotlivými súdmi,“ myslí si Ivor s tým, že až dve tretiny žalôb na Európskom súde pre ľudské práva boli podané práve pre neprimeranú dĺžku konania.
Takúto analýzu by podľa Ivora malo pripraviť ministerstvo spravodlivosti a jej závery potom aplikovať pri novelizácii Trestného poriadku.