Súdy sa naťahujú pre zatykač na Mišenku

Jeden z najhľadanejších Slovákov Viliam Mišenka (61) nepočkal na definitívne potvrdenie 23-ročného trestu za pokus o úkladnú vraždu a ušiel. Už po druhý raz. Polícia sa na sociálnej sieti pýta, či ho niekde nevideli a sťažuje sa na nečinnosť súdov. Najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd sa naťahujú, kto mal vydať medzinárodný zatykač.

17.04.2018 10:09
letisko, prilet, policia, kuklac, viliam misenka Foto: ,
Február 2013: Policajná eskorta vedie Viliama Mišenku do väzby po jeho vynútenom prílete z Venezuely.
debata (3)

Najvyšší súd 20. marca odsúdil Mišenku na 23 rokov väzenia a tak zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Ten ho spolu s komplicom súdil ako organizovanú skupinu. S týmto argumentom sa však Najvyšší súd nestotožnil a znížil pôvodný 25-ročný trest. Mišenkovmu komplicovi Jánovi Krajčíkovi potvrdili doživotie, ktoré si už aj odpykáva.

Už v deň vyhlásenia rozsudku policajné okresné riaditeľstvo v Topoľčanoch vyhlásilo po Mišenkovi pátranie. Takmer po mesiaci sa polícia sťažuje na nečinnosť súdu a upozornila, že príkaz na dodanie Mišenku do výkonu trestu je platný len na Slovensku. „Je prinajmenšom zarážajúce, že od 20. marca, odkedy je Viliam Mišenka v pátraní, nebol dodnes vydaný na jeho osobu ani európsky zatýkací rozkaz, ani medzinárodný zatýkací rozkaz,“ ozvala sa polícia na facebooku s tým, že jej zahraniční partneri z cieľového pátrania sú ochotní okamžite konať, ale bez zatykačov majú všetci zviazané ruky. Kde sa Mišenka nachádza, nevie údajne ani jeho advokát. Najvyšší súd deklaroval pripravenosť poskytnúť polícii a Špecializovanému trestnému súdu maximálnu súčinnosť pri vydávaní európskeho zatýkacieho rozkazu na Mišenku. „K dnešnému dňu však v tejto súvislosti neevidujeme v predmetnej veci žiadnu oficiálnu žiadosť,“ dodala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Špecializovaný trestný súd európsky zatykač vydať nemôže, pretože doteraz nemá spis k prípadu ani právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu. „Nie je tak možné prijať záver, že rozhodnutie je vykonateľné, a preto akékoľvek ďalšie úkony tunajší súd realizovať nemôže,“ vysvetlila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková.

Kto je teda nečinný? Špecializovaný súd v tom má jasno – Najvyšší súd. Jeho ponuka na poskytnutie pomoci pri vydaní európskeho zatykača a vyčkávanie na písomnú žiadosť podľa Kudjakovej nezodpovedá právu, „pretože tunajší súd nemá zákonnú ani žiadnu inú povinnosť písomne žiadať Najvyšší súd o akúsi spoluprácu v procese vydávania európskeho zatýkacieho rozkazu“. Hovorí, že ak Najvyšší súd disponuje informáciou, že odsúdený nenastúpil do väzenia a zdržuje sa v cudzine, "bol povinný sám bezodkladne vydať európsky zatýkací rozkaz, prípadne medzinárodný zatýkací rozkaz“. A dodala, že to bol práve Najvyšší súd, ktorý Mišenku prepustil z väzby.

Najvyšší súd reagoval, že európsky zatýkací rozkaz mal vydať súd prvostupňový – teda Špecializovaný trestný súd. Tento právny názor podporuje podľa odborníka na trestné právo z generálnej prokuratúry Jozefa Čentéša aj Trestný poriadok a súdna prax. „Súdna prax je taká, že v prípade, keď je právoplatne odsúdená osoba na slobode, Najvyšší súd vydá príkaz na jej zadržanie a nariadi výkon trestu odňatia slobody. V prípade, že je táto osoba mimo územia Slovenska, rozhodnutie súvisiace s výkonom trestu realizuje súd, ktorý rozhodol v prvom stupni – teda vydáva aj európsky zatýkací rozkaz. Ten podľa doterajšej praxe Najvyšší súd vo všeobecnosti nevydáva,“ vysvetlil Čentéš.

Rovnaký názor má aj ďalšia odborníčka na trestné právo, rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Aj podľa nej môže v tomto prípade vydať európsky zatykač iba Špecializovaný trestný súd. Nemal by len pasívne čakať na doručenie príslušného spisu. „Myslím si, že aj keď je spis na jednom súde, sudca iného súdu môže prísť vypracovať zatýkací rozkaz bez ohľadu na to, či je to jeho kmeňový súd. Možno niektorý sudca bude argumentovať, že ho na to správcovský poriadok alebo niečo podobné neoprávňuje, ale potom treba skutočne prijať novely, ktoré by reflektovali na súčasnú aplikačnú prax,“ myslí si Kurilovská.

Na úteku bol Mišenka od jesene 2010 a prvý zatykač na neho vydali v apríli 2011. Podozrievali ho vtedy aj z vraždy jeho synovca Jozefa Mišenku, podielu na poprave bratislavského mafiánskeho bosa Petra Čongrádyho či z krádeže 173 miliónov korún z trezoru nitrianskej VÚB z roku 1996. Zadržali ho v januári 2013 vo Venezuele.

Po vyše dvoch rokoch väzby Najvyšší súd vyhovel Mišenkovej sťažnosti a prepustili ho. Štefan Harabin, ktorý vtedy senátu Najvyššieho súdu predsedal, sa vyjadril, že väzba pre Mišenku bola prípustná len na 27 mesiacov a on tam strávil ešte o dva viac.

Podľa rozsudku Špecializovaného trestného súdu z roku 2016 sa Viliam Mišenka na jar roku 2009 dohodol s Jánom Krajčíkom na útoku proti svojej švagrinej Zuzane Mišenkovej. Tá mala presviedčať svojho syna Jozefa, aby spolupracoval s políciou a svedčil proti strýkovi. Jozefa Mišenku v júni 2010 v Topoľčanoch za bieleho dňa rozstrieľali v aute.

Viliam Mišenka mal Krajčíkovi za smrť švagrinej zaplatiť 20-tisíc eur, pričom polovicu mu mal dať vopred. Mišenka vinu odmietal a tvrdil, že na smrti Mišenkovej nemal žiadny záujem. Krajčík priznal, že zabezpečil trhavinu a odpaľovací systém. Ten potom odniesol Peter Hertel do firmy Euromont v Topoľčanoch. Krajčík však systém na diaľku odpálil, Hertel zahynul a Mišenkova švagriná spolu s ďalšími osobami utrpeli ťažké zranenia, najmä popáleniny.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Špecializovaný trestný súd #Viliam Mišenka #európsky zatykač