Práve za Kováčikovej éry na prokuratúre viazne vyšetrovanie politicky citlivých káuz, uvádze denník SME na svojom webe.
Jeho odchod žiadala iniciatíva Za slušné Slovensko na verejných zhromaždeniach po celom Slovensku. Kováčik tak nebude nasledovať exministra vnútra Roberta Kaliňáka či policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý aj pod tlakom „ulice“ rezignovali na svoje pozície.
V júni 2017 Kováčik na pôde parlamentu povedal, že skončí skôr ako v roku 2021, vtedy mu totiž uplynie funkčné obdobie. Za dôvod odchodu označil permanentný tlak, ktorému je vystavovaný zo strany verejnosti a médií.
Prísľub už neplatí
„Dlhodobo sa nedá robiť pod takýmto tlakom," povedal Kováčik pri oznamovaní svojho skoršieho odchodu.
Tento prísľub ale podľa posledných vyjadrení už dnes neplatí, nakoľko vhodný čas vraj ešte nenastal.
„V týchto dňoch to neplánuje,“ uviedla Kováčikova hovorkyňa Jana Tökölyová. Dodala, že pri Kováčikovom rozhodovaní „bude mať najdôležitejšiu váhu rokovanie s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom o ďalšom zotrvaní vo funkcii“.
Kováčik je v pozícii šéfa špeciálnej prokuratúry nepretržite od roku 2004, od čias druhého kabinetu Mikuláša Dzurindu, neskôr ho ešte dvakrát parlament zvolil za vlád Roberta Fica.
Úradu pod jeho vedením je vyčítané, že je bezzubý v prípadoch korupcie na najvyšších poschodiach štátnej správy. Špeciálna prokuratúra dozoruje okrem iného aj jednu z najväčších káuz Gorila, ale po takmer šietich rokoch od jej prevalenia stále nie je jasné, čo je v údajnom spise Gorila pravdivé a čo sú len vymyslené informácie alebo podvrhy.